„Keď sa mal narodiť Leo, bál som sa, lebo som si nevedel predstaviť, že keď Zarku tak strašne milujem, ako to bude s láskou k nemu. Ako budem tú lásku deliť, či nedostane niekto z nich väčší diel lásky…
Hlupák, nevedel som, že počtom detí sa láska nedelí, ale násobí.“ spomína Jaro Bekr.
Kníh o materstve, výchove a starostlivosti o dieťa je na knižnom trhu naozaj veľa. Nejeden rodič siahne po tomto type literatúry, že práve tá, či oná kniha mu prinesie rady o výchove jeho dieťaťa a kniha bola napísaná práve pre neho. Do tejto knižnej sekcie patrí aj kniha Na toto vás nikto nepripraví s podtitulom Zápisky otca, ktorá vychádza vo vydavateľstve IKAR spod pera Jara Bekra. Ak však hľadáte knihu, ktorá vám poskytne odborné informácie ohľadom starostlivosti o dieťa a jeho výchove, po tejto knihe nesiahajte. Kniha má skôr oddychový charakter a pôsobiť má naozaj ako zápisky otca. Síce známej osobnosti, tanečníka a choreografa, ale v prvom rade normálneho človeka, manžela a otca dvoch detí – Zary a Lea. Jaro Bekr v nej odkrýva svoje súkromie, od zoznámenia sa so svojou manželkou Monikou Hilmerovou, cez oznámenie tehotenstva, narodenie dieťaťa až po prvé týždne a výchovu a starostlivosť o neho.
„Ale rodičovstvo je obsiahnuté aj v každom „mama“ a „tato“, ktoré vaše deti volajú ako prvé pri rozbitom kolene či zlom sne alebo keď sa im darí a sú také šťastné, že sa s vami o to musia podeliť. Vtedy si uvedomíte, že ste pre niekoho celý svet. Je to krásny pocit, aj keď ho kazia motýle v bruchu z pocitu zodpovednosti. Ja si vtedy vždy poviem: „Budem sa fest snažiť to nepokaziť…““
Bez servítky
Bekr jednotlivé kapitoly píše bez pozlátky, nedáva si servítku pred ústa a opisuje svoje denné otcovské starosti a radosti presne tak, ako ich prežíva(l) a cíti(l), aj so svojimi zlyhaniami, omylmi, či naopak potešeniami. A to všetko skvele prikrášľuje humorom, ktorým je škodoradostný voči sebe a zároveň si uťahuje z manželky Moniky. Humorom, ktorým si vás hneď získa.
„Našťastie má dieťa počas dňa aj ďalšie potreby.
Jednou z nich sú prechádzky na čerstvom vzduchu.
V týchto stavoch aj taká prechádzka s kočíkom – a keď navyše dieťa spí – predstavuje malé prázdniny. Sú tu však tozdiely. Žena sa na prechádzku pripraví. Ako som už spomínal, je to príležitosť, keď sa, ak sa jej chce, môže opäť namaľovať, obliecť si niečo iné ako tepláky a mužovo tričko a cítiť sa opäť trochu ženskejšie.
Ďalší rozdiel je, že ženy sa na prechádzke s kočíkmi navzájom hodnotia. Nie je to nič súťaživé, len také klasické „zvedavo-hodnotiace“ inštinkty :) Je to ako vo westernoch. Dve „rivalky“ s kočíkmi sa k sebe približujú po chodníku, všetko stíchne, hodiny odbíjajú poludnie, a ako sa k sebe približujú, obe si premerajú jedna druhú od hlavy po päty.
(…)
Muži na prechádzke s kočíkom, neviem, ale zdá sa mi, že muži to je iné kafé. Po prvé, obliekame sa rovnako ako inokedy. Kto príde z práce, má na sebe to, čo mal v práci. Kto ide z domu, má na sebe to, čo doma. Teda, samozrejme, snáď si na trenky natiahne aspoň tepláky, ak si nechce chvíľu oddýchnuť v cépézetke (CPZ = cela predbežného zadržania (…) Po druhé zistil som, že sme niečo ako motorkári. Totiž my muži sa pri prechádzke za jazdy kocháme okolím a užívame si vietor vo vlasoch a obdivné pohľady iných žien a mamičiek. A keď sa stretnú dvaja kočíkujúci otcovia, tak sa pozdravia buď rukou, alebo pohľadom a jemným pokývaním hlavy v zmysle, ako že „viem, čo prežívaš posledné mesiace, súcitím s tebou, brácho, sme v tom spolu“… Spolupatričnosť. To u kočíkujúcich mamičiek vídať zriedkavo.“
Ako to vidia muži
V médiách a knihách sa zvykne spomínať hlavne pohľad žien na materstvo. Málokedy sa objaví pohľad muža na rodičovstvo a už vôbec nie jeho hlbšie odkrytie myšlienok. Pritom aj táto kniha nám ukazuje, že muži prežívajú príchod dieťaťa tiež hlboko a po jeho narodení sa snažia byť nielen odovzdaným partnerom, ale hlavne rodičom. Cez ponor do osobných myšlienok nám Bekr odkrýva, že nie je jednoduché stotožniť sa s novou rolou otca, ale zároveň mnohokrát prijať a zvyknúť si aj na nové peripetie, ktorými si muž musí prejsť aj vo vzťahu s partnerkou a aj to, že ju uvidí v dosiaľ nevídaných situáciách, a to neupravenú, nevyspatú, mrzutú, s odsávačkou a pod.
Návod na život a výchovu s deťmi?
Bekr sám v úvode knihy priznáva, že v knihe čitatelia asi očakávajú návod na život a výchovu detí, ale komentuje hneď na začiatku, že ten ani on sám nenašiel a asi už ani nenájde. Uvádza, že cieľom jeho knihy je trochu pobaviť a hlavne ukázať, že napriek nedokonalostiam sa muži snažia byť pri tom všetkom so ženami.
Denníkové útržky
Kniha okrem jednotlivých kapitol obsahuje aj samostatne vyznačené výňatky z denníka (graficky sú znázornené ako vytrhnuté stránky z denníka), ktoré sú označené presným dátumom a obsahujú reálne okamihy z Bekrovho súkromia s deťmi, väčšinou vtipné momentky otca.
„Jaro Bekr
April 25, 2014
Dal som Zarku „kakať“. Držím ju na verejných WC tak, aby sa nedotýkala misy. Tváre máme úplne blízko. Okrem odoru, toho, že tvár má celú červenú, a počuť, ako tlačí, celkom intímna chvíľka… Do toho Zarka (veľmi silene, akoby dávala benchpress, asi bola celozrnná strava):
„Tatiii…“
„Prosím?“
„Máš krásne oči.“
:)))))“
Jaro Bekr a jeho kniha: niekoľko informácií
Kniha je rozdelená na 13 kapitol, z ktorých jednu tvorí úvod a jednu záver s názvom Zatiaľ záver. Ostatné kapitoly nám napovedajú už svojím názvom, čo z Bekrovho otcovského života nám budú odkrývať: Momenty, Pomáhanie, Prvý rok a ďalej, Škôlka, Mimoškolské aktivity, Cestovanie (2 kapitoly), Domácnosť, Prípravy do školy a škola, Vianoce. Kniha vznikla z obľúbených blogov na sociálnych sieťach a v časopisoch, ktoré Bekr písal. Bekr spolu s vydavateľstvom Ikar prijali rozhodnutie, že časť z predaja knihy pôjde neziskovej organizácii JEDEN RODIČ, ktorá pomáha rodičom, ktorý ostali na výchovu detí sami bez partnera.
- Počet strán: 152
- Väzba: pevná
- ISBN: 9788055185828
- Rok vydania: 2022
- Vydavateľstvo: IKAR, a.s.
- Kúpite na bux.sk
