Vnútrozemský štát bez morského pobrežia a predsa s plnohodnotnou flotilou. Paraguaj je zo všetkých strán obklopený Argentínou, Brazíliou a Bolíviou a jeho hranice sa ani na jednom mieste nedotýkajú oceánu. Napriek tomu má vlastné vojnové námorníctvo, námornú pechotu, vojenské plavidlá, letectvo aj viac než deväťdesiatročnú delovú loď. Nejde pritom o zbytočný historický prežitok. Rieky sú pre krajinu cestou k Atlantiku, obchodnou diaľnicou aj strategickou hranicou. Takže to je ich tajomstvo. Silné rieky schopné prepravy a vzťahy s krajinami, cez ktoré a okolo ktorých preplávajú.
Predstava námorníctva bez mora znie podobne absurdne ako horská služba v krajine bez kopcov. V prípade Paraguaja však stačí pozrieť sa na mapu podrobnejšie. Krajinou pretekajú mohutné rieky Paraguaj a Paraná, ktoré smerujú na juh do estuára Río de la Plata a následne do Atlantického oceánu. Nákladné člny, remorkéry a riečne lode môžu z paraguajských prístavov doplávať cez Argentínu až k námorným prístavom a medzinárodným obchodným trasám.
Rieka je pre Paraguaj to, čo pre iné krajiny more
Vodná cesta Paraguaj – Paraná tvorí približne 3 300 kilometrov dlhý dopravný systém spájajúci vnútrozemie Južnej Ameriky s Atlantikom. Prechádza územím alebo po hraniciach Argentíny, Bolívie, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja. Pre Paraguaj má existenčný význam: podľa amerického ministerstva obchodu sa po nej prepravuje takmer 80 percent zahraničného obchodu krajiny. Medzi hlavné náklady patria sója, kukurica, rastlinné oleje, železná ruda, palivá, oceľ, hnojivá a ďalšie priemyselné výrobky.
Význam rieky však najlepšie približuje iný údaj: Paraguaj prevádzkuje jednu z najväčších flotíl nákladných riečnych člnov na planéte. Paraguajské úrady ju označujú za tretiu najväčšiu flotilu bárk na svete. Teda až po systémoch v Číne a na rieke Mississippi v USA, alebo ak na tom trváte, v SŠA. Vládne materiály z posledných rokov uvádzajú približne 2 200 bárk pod paraguajskou vlajkou, okolo 220 tlačných remorkérov a desiatky riečnych prístavov. V roku 2023 štatistiky dokonca uvádzajú počty v rámci obchodnéj flotily celkovo 108 kusov. Tie sú delené medzi 2 veľké kontajnerové lode, 22 lodí na bežný náklad, 5 ropných tankerov a 79 ďalších kategórií. Kontajnerové lode a ropné tankery si zaslúžia zvýrazniť.
Tisíce nákladných plavidiel patria súkromným dopravcom a slúžia na prepravu tovaru. Paraguajské námorníctvo, Armada Paraguaya, je ozbrojenou zložkou štátu, ktorá rieky stráži, chráni prístavy, kontroluje hranice a zasahuje proti pašovaniu. Rozmery niektorých nákladných konvojov sú pritom pôsobivé. Remorkér môže pred sebou tlačiť desiatky navzájom spojených bárk s nákladom porovnateľným so stovkami až tisíckami kamiónov. Pri dostatočnej hĺbke vody tak riečna doprava umožňuje dostať obrovské množstvo poľnohospodárskej produkcie z vnútrozemia do prístavov v Argentíne a Uruguaji.
Má teda najväčšie vnútrozemské námorníctvo?
O Paraguaji sa často píše, že má najväčšie vojnové námorníctvo zo všetkých krajín bez prístupu k moru. Titulky znejú pôsobivo a hoci sa nemusia mýliť, kľúčový je uhol pohľadu. Neexistuje totiž jednotný rebríček vnútrozemských námorníctiev. Rozdielne zdroje porovnávajú počet ľudí, plavidiel, výzbroj, výtlak lodí alebo operačné schopnosti. Bolívia má taktiež samostatné námorníctvo s niekoľkými tisíckami príslušníkov. Kazachstan, Turkménsko a Azerbajdžan zas prevádzkujú vojnové lode na Kaspickom mori, ktoré je síce vnútrozemskou vodnou plochou, ale svojimi rozmermi pripomína skôr skutočné more.
Odborný časopis amerického Námorného inštitútu uvádza Paraguaj medzi vnútrozemskými námorníctvami ako krajinu, ktorá má veľmi silný nárok na postavenie najvýznamnejšej alebo najrelevantnejšej sily. Na rozdiel od niektorých symbolických flotíl totiž plní každodenné strategické úlohy na vodnej tepne, od ktorej závisí väčšina hospodárstva krajiny.
Často citované údaje hovoria približne o 5 400 príslušníkoch a niekoľkých desiatkach väčších i menších plavidiel. Presný počet je však problematický. Niektoré prehľady započítavajú iba vojnové a hliadkové lode, ďalšie tiež remorkéry, výsadkové člny, pomocné plavidlá a malé riečne hliadkové člny. Flotila navyše získava nové plavidlá, takže staršie internetové zoznamy rýchlo strácajú aktuálnosť. Staršie lode kvôli menej agresívnym soliam v riekach, vydržia dlhšie a mnohé muzeálne kúsky dnes plnia skôr reprezentačný, či výstavný charakter.
Paraguaj má vlastné velenie vojnovej flotily, námornú pechotu, námorné letectvo, riečnu prefektúru, výcvikové zariadenia, lodenice a základne rozmiestnené pozdĺž hlavných tokov. Hlavným centrom je Puerto Sajonia v hlavnom meste Asunción. Ďalšie jednotky pôsobia napríklad pri mestách Encarnación, Ciudad del Este a Bahía Negra.
Námorníctvo kontroluje plavidlá, chráni hranice, dohliada na bezpečnosť plavby, pátra po nelegálnych prístavoch a podozrivých člnoch a zasahuje proti pašerákom. S drogami má krajina značný problém. Zločinecké skupiny riečnu dopravu využívajú na prepravu marihuany, kokaínu, cigariet, zbraní, palív a ďalšieho materiálu. Oficiálne správy námorníctva pravidelne opisujú spoločné riečne a letecké hliadky, kontroly podozrivých vykládkových miest aj zaisťovanie drog. Plavidlá zároveň pomáhajú počas povodní, prevážajú potraviny, lekárov a obyvateľov izolovaných oblastí a môžu slúžiť ako plávajúce zdravotnícke stanice.
Deväťdesiatročné delové lode prepravovali celé armády
Paraguajská námorná tradícia je oveľa staršia než súčasná nákladná doprava. Za začiatok modernej armády a námorníctva sa považuje obdobie po získaní nezávislosti v roku 1811. V 19. storočí krajina budovala lode a lodenice a jej plavidlá bojovali počas ničivej vojny proti Trojspolku, teda Argentíne, Brazílii a Uruguaju v rokoch 1864 až 1870. Mimoriadne dôležitú úlohu zohralo námorníctvo aj vo vojne o Chaco medzi Paraguajom a Bolíviou v rokoch 1932 až 1935. Bojovalo sa o rozsiahle, suché a riedko osídlené územie Gran Chaco. Paraguajské jednotky bolo potrebné zásobovať z veľkej vzdialenosti a práve rieka Paraguaj sa stala hlavnou dopravnou trasou pre vojakov, výzbroj, potraviny aj ranených.
Paraguay (C1) a Humaitá (C2)
Krátko pred vojnou získala krajina dve pozoruhodné delové lode – Paraguay (C1) a Humaitá (C2). Navrhol ich paraguajský námorný inžinier José Bozzano a postavili ich v talianskom Janove. Do Asunciónu priplávali 5. mája 1931, kde ich vítali davy obyvateľov. Počas vojny následne prepravili tisíce vojakov a veľké množstvo vojenského materiálu. Humaitá meria približne 71 metrov, jej výtlak dosahoval 745 ton a dokázala vyvinúť rýchlosť okolo 17 uzlov, teda viac než 30 kilometrov za hodinu. Pôvodnú výzbroj tvorili okrem iného štyri 120-milimetrové delá umiestnené v dvoch dvojhlavňových vežiach, protilietadlové delá a guľomety. Na riečnu loď išlo o mimoriadne silnú výzbroj. Svetovo neobvyklú.
Obe lode prestali byť plne využiteľné v roku 1983, ich príbehy sa však nerozišli úplne. Humaitá bola 6. septembra 2000 vyradená z aktívnej služby a zmenila sa na prvé námorné múzeum Paraguaja. Kotví v zálive pri Asuncióne oproti prezidentskému palácu. Zachovala si veľkú časť pôvodného vybavenia a pripomína vojnu, počas ktorej bola riečna doprava jedným z rozhodujúcich faktorov paraguajského postavenia a výhry vo vojne. Jej sesterská loď Paraguay naďalej slúži ako školská a ceremoniálna loď. Na jej palube sa konajú vojenské udalosti a pri štátnych oslavách sa používa na čestné delostrelecké salvy. Aj v roku 2026 sa na palube lode stále uskutočňovali oficiálne ceremónie velenia paraguajskej vojnovej flotily.
Staré delá dopĺňajú drony a rýchle člny
Paraguajské námorníctvo dnes spája historické plavidlá s technikou určenou na boj proti modernému organizovanému zločinu. V apríli 2026 krajina otvorila nové veliteľské a kontrolné centrum Generálnej námornej prefektúry. Centrum dokáže v reálnom čase koordinovať hliadkové člny, drony a zasahujúci personál pozdĺž riečnych hraníc. Súčasne Paraguaj prevzal osem rýchlych riečnych interceptorov darovaných Spojenými štátmi. Samotné člny, výzbroj a vybavenie mali hodnotu viac než štyri milióny dolárov. Širší program počíta s desiatimi člnmi a po započítaní náhradných dielov, výcviku a spoločných cvičení má americká investícia presiahnuť dvanásť miliónov dolárov.
Námorníctvo si zaobstaralo aj bezpilotné lietadlá s elektrooptickými kamerami, termovíziou a schopnosťou pozorovania v noci. Paraguaj pritom nemá ponorky, torpédoborce ani fregaty určené na plavbu po oceánoch. Nevyužili by ich.
Pozrite tiež:
- https://armadaparaguaya.mil.py/historia/
- https://armadaparaguaya.mil.py/listado-de-unidades-dependendientes-de-la-armada-paraguaya/
- https://www.trade.gov/country-commercial-guides/paraguay-paraguay-parana-waterway-system
- https://www.ip.gov.py/ip/2018/04/13/el-prestigioso-portal-de-noticias-el-pais-destaca-poderio-naviero-de-paraguay/
- https://www.usni.org/magazines/proceedings/2021/april/why-care-about-landlocked-navy
