Všetko na svete má nejaké pravidlá alebo zákonitosti. Bez nich nemôže dobre fungovať nič, čo robíme. Ľudské vzťahy, obchod, medzinárodné dohody a ani príroda sa bez nich nezaobíde. Jednoducho jedno súvisí s druhým a kto nie je ochotný to akceptovať, mal by si oživiť porekadlá typu: „Ako sa do hory volá…, kto druhému jamu kope…, božie mlyny melú pomaly…“ a mnohé iné.
Serengeti
Jedna z oblastí, kde zákonitosti a pravidla majú nesmierny význam je príroda. Na začiatku šesťdesiatich rokov vyrazila do divočiny malá skupina mladých vedcov, motivovaná zvedavosťou, ako príroda funguje. Prešli najvzdialenejšími a najpozoruhodnejšími miestami na Zemi, od majestátneho Serengeti po amazonskú džungľu, od Severného ľadového oceánu po tichomorské prílivové bazény. Odhalili jedinečnú sadu pravidiel, ktorá riadi celý život. Ich priekopnícka práca by nás mala prinútiť zmeniť podhľad na prírodu ako takú.
Medzi miliónmi druhov na našej planéte sú niektoré omnoho dôležitejšie než ostatné. Tieto druhy sa nazývajú „základnými kameňmi“, pretože držia prirodzený svet alebo lepšie povedané, okolitý ekosystém, pokope. Keď sa odstránia tieto kamene, ekosystémy sa rozpadnú a zrútia, čo je niečo, čo si so všetkými dôsledkami ani nedokážeme predstaviť. A aby nebolo jedného dňa neskoro. Teda pokiaľ sa nebudeme týmito znalosťami zaoberať.
„keystone species“ (základné kamene)
Prvý, kto použil termín „keystone species“ (základné kamene) bol Bob Pain. Významovo šlo o jedinca, ktorý mali mimoriadne dôležitý vplyv na okolité živočíchy. Základný jedinci udržiavali diverzifikáciu v ekosystéme. Bob došiel k tomuto objavu počas výskumu na tichomorskom pobreží v zátoke Mukkaw. Zistil, že keď z prirodzených prílivových bazénov, ktoré prekypovali životom, rôznymi farbami, ale predovšetkým živočíchmi, odstráni hlavného predátora, oranžovú hviezdicu, ekosystém v bazéne sa už po pár týždňoch zmení na nepoznanie. Tak došlo k jednému z najdôležitejších experimentov v histórii ekológie.
Podobné experimenty následne prebehli v rôznych častiach zeme a ich závery a poznatky mapuje dokument Pravidla Serengeti. V ňom skúsený filmár Nicolas Brown ukazuje za pomoci pätice ekológov, už zmieneného Boba Paine, Jima Estese, Mary Power, Tony Sinclaira a Johna Terborgha odolnosť prírody aj to, ako pravidlá, ktoré objavili, použiť k obnove prírodného sveta a dať tak ľudstvu šancu znova si predstaviť svet taký, aký by mohol a mal byť. Dokument nie je len prezentáciou dôveryhodného výskumu, okrem neho ponúka neoceniteľné pohľady do sveta prírody v dobe, kedy mnoho druhov čelí vyhynutiu a ukazuje, prečo by sme mali mať snahu tieto druhy zachrániť.
Dokument Pravidlá Serengeti
Aj Jim Estes počas svojho výskumu poukázal na postupnú zákonitosť, ktorá nastane v prípade, že z ekosystému zmizne kľúčový druh. Vymieranie morskej vydry v oblastiach Aleutských ostrovov na Aljaške má za následok premnoženie morských ježkov, morské dno je nimi doslova posiate. Bez vydier, ktoré sa chovali ako ich hlavný predátor, ježkovia likvidujú riasy, ktoré poskytujú zázemie rybám v dobe liahni. Rýb sa tak vyliahne mnohonásobne menej, čo znamená úbytok rýb aj pre ľudstvo asi každý tuší. Celý tamojší ekosystém sa tak mení na nepoznanie a diverzifikácia bez „základného kameňa“, ktorý je v tejto oblasti práve morská vydra, nadobro zmizne.
Dokument Pravidlá Serengeti ponúka pohľad na zákonitosti ako celok, ryby sú len jednou skladačkou z celku. To, ako a či vôbec môžeme znovu obnoviť prírodu, sledujte štvrtok 22. apríla o 19:50 na televíznej stanici Viasat Nature pri príležitosti Medzinárodného dňa Zeme.
Trailer:
