Multitasking sa stal bežnou súčasťou našich životov. Veď kto dnes neskroluje na telefóne, zatiaľ čo sa rozpráva s priateľmi? Alebo nesleduje televíziu popri tom ako telefonuje? Príkladov multitaskingu je samozrejme oveľa viac. My vám dnes prezradíme, ako ho zvládnuť na dennej báze.
Termín multitasking pochádza z angličtiny. Je zložený z dvoch slov – multi, teda mnoho a task, čiže úloha. Pôvodne sa používal iba v spojitosti s počítačmi. Označoval schopnosť operačného systému pracovať na viacerých úlohách naraz. Postupne sa však dostal do bežnej reči v spojitosti s ľuďmi. Multitasking sa začal chápať ako schopnosť ľudí vykonávať viacero činností naraz. Telefonovanie za volantom, sledovanie sociálnych sietí počas porady, čítanie pri zapnutom počítači. Dnes už prakticky neexistuje človek v produktívnom veku, ktorý by dennodenne nerobil viacero činností naraz.
Nevýhody multitaskingu
Hoci sa multitasking považuje medzi ľuďmi za cnosť, vedci a lekári na to majú iný názor. Viacero výskumov naznačuje, že práca na viacerých úlohách naraz neumožňuje venovať sa každej činnosti naraz. Výsledkom je slabá sústredenosť a znížená kvalita práce. Je to spôsobené napríklad aj tým, že počas multitaskingu ľuďom dočasne klesá IQ až o 15 bodov.
Vykonávať multitasking bez toho, aby došlo k zhoršeniu výsledkov či sústredenosti však je predsa len možné. Napríklad v prípade, že ide o rutinnú úlohu, ktorú opakujeme pravidelne (prehliadanie internetu počas obeda a pod.). Ďalšou možnosťou je činnosť, ktorá nekladie zvýšené nároky na sústredenie (počúvanie hudby počas práce) a potom sú to úlohy, pri ktorých sa zapájajú odlišné hemisféry (tanec a spev).
Multitasking náš každodenný
Aj napriek tomu, že počas multitaskingu nepodávame optimálny výkon, v bežnom živote sa mu zrejme nevyhneme. Je to spôsobené čoraz rýchlejšou dobou a hlavne zvyšujúcimi sa nárokmi na človeka. Preto treba hľadať riešenie, ako tieto náročné situácie zvládať.
Multitasking kladie zvýšené nároky na našu pamäť a pozornosť. Zároveň zvyšuje hladinu kortizolu, stresového hormónu. Preto, pokiaľ chceme vykonávať niekoľko úloh naraz, mali by sme sa snažiť podporovať pamäť a pozornosť, no súčasne čo najviac potlačiť stres.
Vďaka kombinácii tradičnej medicíny, ale najmä moderných výskumov presne poznáme látky, ktoré pozitívne vplývajú na ľudský mozog a pomáhajú znižovať stres a záťaž.
- Fosfatidylserín – ide o látku, ktorá sa prirodzene vyskytuje vo všetkých bunkách. Pomáha potláčať negatívne vplyvy stresu na mozog a je užitočná aj pri procese učenia. Navyše zvyšuje motiváciu a zlepšuje pamäť.
- L-Tyrozín – neesenciálna aminokyselina, ktorá zlepšuje krátkodobú pamäť, potláča únavu a stres.
- L-Theanín – bežne sa vyskytuje v zelenom čaji. Okrem iného pomáha navodiť v mozgu alfa vlny, ktoré sú potrebné pre lepšie sústredenie a zároveň pôsobia ukľudňujúco na nervový systé
- Rozchodnica ružová (Rhodiola Rosea) – ide o rastlinu, ktorá zvyšuje odolnosť organizmu proti zmenám spôsobenými vonkajšími vplyvmi (napríklad stres).
- Bakopa drobnolistá (Bacopa Monnieri) – rastlina posilňujúca mentálne funkcie, najmä sústredenie a pamäť, zvyšujúca odolnosť voči stresu a pozitívne vplývajúca na krvný obeh.
Pokiaľ ste nútení pracovať každodenne formou multitaskingu, mali by ste svojmu telu dopriať pomôcť. Výborným pomocníkom na túto činnosť sú výživové doplnky pre zlepśenie fungovania vašej mysle. Tie dokážu pozitívne zvýšiť prílev energie, zlepšiť sústredenie a pamäť či znižovať stres.
Napríklad Pro Brain výživové doplnky obsahujú všetky vyššie spomínané účinné látky – Fosfatidylserín, L-Tyrozín, L-Theanín, Rozchodnicu ružovú a Bakopu drobnolistú. Navyše je to ideálny mix ďalších vitamínov, ktoré pomáhajú zvýšiť jednak kognitívne schopnosti človeka a sú teda rovnako vhodný vitamínový doplnok pre váš organizmus pri riešení viacerých úloh.
Zdroj obrázku: Mariia Korneeva / Shuttestock.com
