Bulharsko vnímame skôr ako dovolenkový destináciu, výrobcu vína alebo krajinu s písmom v azbuke. Asi len málokto si ho spojí s jeho svetovým prvenstvom, ktoré je známe skôr v oblasti obchodu a parfémov. Bulhari sú totiž najväčší pestovatelia ruží a exportéri silice z ruží na svete. Tá nachádza využitie v kozmetike, pri výrobe parfémov a taktiež v potravinárstve. Ruže v Bulharsku kúpite aj v podobe lekváru s lupienkami jej kvetov, v podobe prísad do varenia, kúpeľných sád, ale pre aromatické látky a éterické oleje je to hlavne svet parfémov, ktorí je obohatený vlastnosťami týchto kvetov.
Damascénska ruža (Rosa damascena) a jej pestovanie
Na to, aby ste získali čo i len jeden kilogram ružového oleja je nevyhnutné nazbierať neuveriteľné tri tony kvetných lupienkov. Dokonca aj toto číslo nemusí byť definitívne, ak zber prebieha bez prísnych pravidiel. Ide totiž o preteky s časom, pretože na zber je nutné naplánovať skoré ráno pri svitaní. Už o niekoľko hodín totiž z kvetných lupienkou vyprchajú éterické oleje, ktoré robia túto komoditu tak cennou. Nemožno sa teda diviť, že samotní Bulhari majú svoje vlastné príslovie, či skôr prirovnanie, ak chcú vyjadriť, že je niečo veľmi drahé. Jednoducho to prirovnajú k hodnote ružového oleja.
Zber lupienkou prebieha v ružových sadoch nachádzajúcich sa v strážených dolinách počas júla a júla, kedy je najvhodnejšie obdobie. Pracuje sa pred svitaním až do východu slnka niekoľko hodín tak, aby sa vystihlo najideálnejšie obdobie uchovávania potrebných olejov v lístkoch, ktoré však dokážu veľmi rýchlo vyprchať. Spracovanie lístkov je tiež nutné vykonať veľmi rýchlo a to opäť v priebehu niekoľkých hodín.
Zber a aj spracovanie je v Bulharsku záležitosťou celých rodín, alebo väčších skupín brigádnikov pripravených pracovať na plné obrátky na prelome jari a leta. Pestovaný druh Damascénska ruža je typický pre Bulharsko a pre ich pestovanie. Hoci sa pestujú aj iné druhy, práve tento je typický svojimi vlastnosťami. Rosa damascena je obľúbená aj v Turecku a ďalších krajinách, kde sa venujú jej rozmnožovaniu a pestovaniu, no prvenstvo so svojimi 4 tonami ročne má Bulharsko.
Počiatky ružového oleja pochádzajú z Perzie
Ako legendy hovoria, počiatok ružového oleja sa má nachádzať v Perzii. Manželka panovníka mala na cisárskej svadbe nazrieť do nádoby s ružovou vodou, aká bola v tej dobe už dávno známym osviežovačom „vzduchu“, či lepšie povedané interiérovým parfémom. Všimla si olejnatý povrch zrazený v jednej z nádob a mazľavý povlak s príjemnou arómou. Takýmto spôsobom malo dôjsť k objaveniu ružového oleja. Dovtedy a aj potom sa používala ružová voda. Olej samotný, ako parfém, nachádza využitie práve od objavu v Perzii.
