ZN.SK
Mailuu-Suu Kirgizsko

Mailuu-Suu v Kirgizsku, bývalé sovietske uránové bane hrozbou

Mailuu-Suu je banícke mesto v Kirgizsku je jednou z najslávnejších rádioaktívnych miest na svete. Má tú smolu že z ekologickej katastrofy spôsobenej človekom sa nespamätá ešte niekoľko tisíc rokov. Kirgizská republika, ako je známe, patrila do decembra 1991 ako Kyrgyzstan do Sovietskeho zväzu. Kyrgyzstan, dnes Kirgizsko, je štát hraničiaci s Čínou, Kazachstanom, Tadžikistanom a Uzbekistanom.

Mailuu-Suu Kirgizsko

Copyright: IAEA Imagebank, Peter Waggit/IAEA

Práve veľká matka Rusko však po objave ložísk uránu využila túto oblasť ako svoj hlavný zdroj rádioaktívneho materiálu. Atómová superveľmoc vyzbrojená účinnými zbraňami, ale v realite hlavne hnacou silou do atómových elektrární, získala čo chcela. Poznačila však krajinu, v ktorej pri ťažbe nebol čas riešiť ekologické dopady a budúcnosť.

Ťažba uránu zničila rozsiahlu krajinu navôkol

Ložiská mineralogických zdrojov tu objavil v roku 1929 významný vedec Alexander Jevgenjevič Fersman. Po objave uránu sa vo veľkom priliali peniaze, aby sa z pod zeme podarilo získať čo najviac. Priemyselná explózia prebiehajúca od roku 1945 do 1968 spočívala v ťažbe a v chemickom priemysle. Celkovo ho mali byť takmer desať ton. Ich vyťaženie si ale zobralo svoju daň. Tisíce ton rádioaktívnej hlušiny sú v rôznych historických záznamoch oveľa viac viditeľnejšie ako ľudské obete samotné. Celá oblasť je jedna veľká katastrofa aj preto, že sa nachádza v tektonicky nestabilnom podloží. Zemetrasenia, zemské pohyby a vodná erózia sú najhoršími podmienkami pre skladovanie odpadu.

Nebezpečný odpad s vyššími rádioaktívnymi hodnotami už dávno v Mailuu-Suu nedržia veľké betónové vane. Spolu ich je len niečo vyše 20. Ďalej v nestabilných skalnatých svahoch uskladnili na viac ako desiatich miestach ďalšie zásoby rádioaktívneho odpadu, ktorému ani skaly a ani veľmi provizórne skladovanie nezabránilo po desaťročiach úniku. Hlušina samotná, ktorej sú milióny kubíkov, sa dostáva už niekoľko desaťročí do spodných aj tečúcich vôd. Zosuvy pôdy komplikujú stabilitu povrchu a preto sa nemožno čudovať, že bez dozimetra na niektoré miesta nevstupujú ani miestni.

Veľká katastrofa z roku 1958

16. apríla v roku 1958 v Mailuu-Suu nastala veľká katastrofa po zosuve hlušiny, ktorá uvoľnila 600 000 kubických metrov rádioaktívneho odpadu. Dôvodom bolo pretrhnutie siedmej hrádze, z ktorej polovica objemu vytiekla do miestnej rieky. Rádioaktívny odpad sa roznášal po prúde až za hranice Uzbekistanu do úrodných lokalít, ktoré práve rieku využívali na zavlažovanie. Keďže s avšak udalosti stali v čase, kedy sa nič nestalo a Sovietsky zväz bol najlepšou krajinou sveta, nie je ani dnes známe, koľko ľudí prišlo o život a aké rozsiahle následky táto katastrofa mala na Kyrgystan a Uzbekistan v tej dobe.

V záujme predísť ešte zhoršujúcemu stavu a väčším katastrofám dokonca prispela Svetová banka na záchranu ekológie, zabráneniu zväčšovania škôd, avšak pomohli sa len zaplátať diery na miestach, kde sa tvoria ďalšie. Nemožno sa tak čudovať, že dnes lokalita patrí medzi desať najhoršie znečistených miest na zemeguli.

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu