Hrotnáč bez veľkých zmien prežíva už 400 miliónov rokov

Hrotnáč bez veľkých zmien prežíva už 400 miliónov rokov

Paleontológia v posledných 200 rokov, počas ktorých preukazuje svet vedy záujem o fosílie a dinosaurov, spoznáva mnoho druhov, ktoré vo všeobecnosti považujeme za vyhynuté. Je však zvláštnosťou, že taký krokodíl, korytnačka, alebo žralok sú vlastne pozostatkami sveta dinosaurov, no na svete žijú aj druhy, ktoré sa veľmi za celé stovky milióny rokov veľmi nezmenili. Na zemi totiž žijú stromy a rastliny, ako sú paprade a ginko, ktoré zostávajú bez zásadných zmien a medzi nimi aj jeden z mála tvorov, ako hrotnáč (Xiphosura), ktorý za celý čas evolúcie svoju stavbu tela veľmi nezmenil. Pre svoje potreby si vystačil s pancierom a anatomickou konštrukciou, ba aj veľkosťou stále v rovnakej podobe.

Hrotnáč, alebo tŕňochvost a jeho telo

Zaujímavosťou nie je len to, že ide o žijúcu fosíliu, ale aj to, že majú oveľa bližšie k pavúkom, než k morským bezstavovcom. V biologického hľadiska ho radíme medzi morské bezstavovce, konkrétne medzi klepietkavce a pravdepodobne najbližšími príbuznými sú pre ne trilobiti. Podobnosť vidieť najmä v larválnom štádiu, kedy larvy hrotnáča vyzerajú ako larvy skamenelín trilobita. Pripomínať môžu kôrovce, žijú takmer výlučne v morskej plytkej vode, no pri kladení vajec môžu vychádzať na breh. Najznámejším zástupcom je hrotnáč americký nazývaný. V angličtine mu hovoria horseshoe crabs, čo je dôsledok jeho podobnosti na podkovu.

Hrotnáč, alebo tŕňochvosť, žijúca fosília

Anatomicky ide o tvora naozaj zvláštneho. Hlava je spojená s hruďou a vyčnievajú len drobné 4 páry končatín a ďalších výrastkov z hrude, ktoré plnia úlohu končatín. Oči sú tvorené zložitým párovým orgánom a koniec tela vyúsťuje do hrotu, ktorý zvieraťu môže slúžiť na obranu, ale aj na vlastnú záchranu pri potrebe otočiť sa, ak je zviera prevrátené na chrbte. Napríklad pre prílivovú vlnu, alebo pre súboj s vtákmi a inými zvieratami. Celý povrch tela je pokrytý stvrdnutým pancierom. Žijú v morskom bahne a jemných sedimentoch, kde hľadajú mäkkú potravu, červy, drobné mäkkýše, prípadne iné drobné živočíchy.

Dožívajúca fosília

V minulosti šlo o mimoriadne početný druha  aj rôznorodý. Mal však aj vhodné podmienky, veľmi rozsiahlu vodnú plochu a minimálne zásahy pána tvorstva na zemi, človeka. V súčasnosti je vo svete známych len asi v štyroch druhoch, pričom najznámejší je americký druh, prípadne indický a ďalšie dva, zastúpené už menej. Za obdobie ich najväčšieho výskytu sa považuje obdobie kambrium.

Kambrium, obdobie výrazného zaplavovania pevniny morom bolo poznačené vznikom sedimentov a teda aj výskytom skamenelín. Po Kaledónskom vrásnení začali tieto usadené horniny stúpať. Tak vznikli aj dnešné Apalače v Severnej Amerike, či Škandinávske vrchy, grónsky hornatý región a pod. V tomto období sa takmer všetok život sústredil v moriach. Obdobie trvalo približne 90 miliónov rokov a trvalo cca od obdobia z pred 542 mil. až do 488 miliónov rokov.  Po kambriu nasleduje obdobie ordovik, éra drobných morí a vzniku prechádzajúceho života z mora na súš. Po ňom prišlo obdobie silúr.


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Budova kongresu USA
Senátor sediaci v americkom senáte pri dverách má milú povinnosť

Lisabon – zaujímavosti a zaujímavé miesta mesta

bolesť pád zranenia
Žena a dievča, ktoré necítia bolesť. Čo naozaj znamená necítiť bolesť?

Zavrieť