Moderné kuchyne sú plné spotrebičov, z ktorých niektoré vytiahneme zo skrinky iba niekoľkokrát do roka. Ručný mixér však medzi nepotrebné kuchynské výstrelky rozhodne nepatrí. Je malý, ľahko sa skladuje a pri pečení aj varení dokáže nahradiť zdĺhavé ručné miešanie, šľahanie či miesenie. Niektorí z nás ho majú dokonca na stene, či stále po ruke. Najčastejšie sa používa na prípravu krémov, cesta, šľahačky, snehu z bielkov, polevy alebo nátierok. Vďaka vymeniteľným nadstavcom však zvládne aj mäkšie kysnuté cesto či premiešanie hustejších surovín. Oproti ručnej metličke poskytuje rovnomerný výkon a dokáže do zmesi zapracovať viac vzduchu za kratší čas.
Nie všetko, čo v kuchyni označujeme slovom mixér, je však určené na rovnakú prácu.
Ručný, ponorný alebo stolný mixér?
Ručný mixér, často nazývaný aj elektrický šľahač, má spravidla dve odnímateľné metličky. Jeho úlohou je suroviny miešať, šľahať a prevzdušňovať. Nemá ostré sekacie nože, a preto nie je určený na drvenie tvrdých potravín.
Ponorný mixér funguje inak. Na jeho konci sa nachádza rotujúci nôž, ktorý dokáže rozmixovať uvarenú zeleninu, polievky, omáčky, detské príkrmy či ovocné pyré. Stolný mixér má nádobu s nožmi umiestnenými na dne a využíva sa predovšetkým na nápoje, smoothie, krémové polievky alebo drvenie surovín, pokiaľ to výrobca konkrétneho modelu povoľuje.
Ručný šľahač teda nenahrádza ponorný ani stolný mixér. Orechy môže jemne zamiešať do pripraveného cesta, nedokáže ich však nasekať. Rovnako nie je určený na spracovanie ľadu, surovej mrkvy alebo tvrdého ovocia. Štandardný ručný mixér je skonštruovaný na miešanie, šľahanie a miesenie, nie na sekanie, strúhanie či drvenie.
História mixéra siaha do 19. storočia
Za jeden z prvých významných krokov vo vývoji motorového mixéra sa považuje patent Američana Rufusa M. Eastmana z roku 1885. Jeho zariadenie bolo určené na miešanie smotany, vajec a nápojov a mohlo byť poháňané pružinou, závažím, vodou alebo elektrickým motorom. Nešlo teda ešte o malý ručný šľahač v dnešnom ponímaní, ale o raný návrh mechanizovaného kuchynského miešania.
Významnú úlohu zohrali aj veľké stolné mixéry. Spoločnosť KitchenAid uviedla v roku 1919 model H-5, ku ktorému bolo možné pripájať rôzne nadstavce na krájanie, pasírovanie a ďalšie spracovanie potravín. Základná koncepcia stolného mixéra sa neskôr stala jedným zo symbolov modernej kuchyne.
Ďalším prelomovým zariadením bol Sunbeam Mixmaster švédsko-amerického konštruktéra Ivara Jepsona. Jepson získal patenty na jeho riešenie koncom 20. rokov a od roku 1930 sa začal sériovo predávať. Na rozdiel od starších zariadení používal dve odnímateľné metly, ktorých lopatky do seba zapadali. Mixér bol stabilnejší, tichší a jeho konštrukcia umožňovala pridávať množstvo ďalšieho príslušenstva.
Jepson neskôr navrhol aj malý prenosný elektrický mixér s viacerými rýchlosťami. Patentová prihláška bola podaná v júli 1953 a patent bol udelený v júni 1961. Dokument už opisoval spotrebič určený do menších kuchýň, ktorý mal zaberať minimum miesta a zvládať šľahanie pri vysokej, miešanie pri strednej aj jemné spájanie surovín pri nízkej rýchlosti.
Čo všetko zvládne ručný mixér?
Základom ručného mixéra sú dve metličky. Používajú sa na bežné liate a trené cestá, miešanie masla s cukrom, prípravu krémov, polevy, majonézy, nátierok a ďalších mäkkých zmesí. Samostatná drôtená metla, ak je súčasťou výbavy, je vhodná najmä na šľahačku, sneh z bielkov, peny a ľahké krémy. Pri vysokej rýchlosti vháňa do zmesi vzduch, vďaka čomu zväčšuje jej objem. Pri šľahaní sa oplatí používať dostatočne hlbokú nádobu a začínať na najnižšej rýchlosti. Vyšší stupeň je vhodné zapnúť až vtedy, keď sa suroviny spoja a nehrozí ich rozstriekanie po kuchyni.
Hnetacie háky slúžia na kysnuté a iné hustejšie cestá. Nemali by sa zamieňať za bežné metličky. Pri miesení chlebového cesta odporúčajú výrobcovia používať výhradne háky a rešpektovať množstvo aj čas uvedený v návode konkrétneho spotrebiča. Jeden z výrobcov napríklad pri svojich ručných modeloch neodporúča miesiť dlhšie ako šesť minút. Ani háky však z ručného šľahača neurobia profesionálny kuchynský robot. Veľká dávka tuhého cesta môže preťažiť prevody a motor. Ak sa metličky výrazne spomaľujú, spotrebič sa prehrieva alebo sa z neho šíri nezvyčajný zápach, je potrebné ho okamžite vypnúť a nechať vychladnúť.
Pozor na zemiakovú kašu
Ručné mixéry sa tradične používali aj na prípravu zemiakovej kaše. Dokážu ju síce veľmi rýchlo vyhladiť, výsledok však nemusí byť vždy ideálny. Prudké a dlhé šľahanie poškodzuje bunky zemiakov a uvoľňuje veľké množstvo škrobu. Kaša sa potom môže zmeniť na hustú, lepkavú hmotu pripomínajúcu lepidlo. Pri použití mixéra je preto vhodné pracovať iba krátko a na nízkej rýchlosti. Opatrnosť je potrebná najmä pri voskových odrodách zemiakov. Na ľahkú a nadýchanú kašu býva bezpečnejším riešením klasické pučidlo, lis na zemiaky alebo pasírovač.
Ručný mixér zároveň nie je vhodný na sekanie celých orechov, tvrdého ovocia, surovej zeleniny ani zmrazených potravín. Metličky nemajú ostrie a tvrdá surovina ich môže zablokovať, zdeformovať alebo zbytočne zaťažiť motor. Na tieto úlohy je potrebný sekáčik, kuchynský robot alebo výkonný stolný mixér.
Na rýchlosti záleží viac, než sa zdá
Najvyšší výkon nie je potrebný pri každom recepte. Nízke rýchlosti sú vhodné na spájanie suchých a mokrých surovín, pridávanie múky alebo jemné premiešanie cesta. Stredné stupne sa používajú na krémy a bežné cestá, zatiaľ čo vysoká rýchlosť je určená najmä na šľahačku, bielky a ľahké peny.
Pri príprave cesta je dôležité prestať miešať v správnom okamihu. Príliš dlhé spracovanie môže pri niektorých koláčoch vytvoriť nadmerné množstvo lepku, takže upečené cesto bude tuhšie. Pri šľahačke zase hrozí, že sa po prekročení správneho stupňa začne oddeľovať tuk a postupne sa zmení na maslo. Mixér je najlepšie zapínať až po ponorení metličiek do surovín. Pred ich vytiahnutím z nádoby ho treba opäť vypnúť. Pri pridávaní múky, kakaa alebo práškového cukru je vhodné motor zastaviť, surovinu prisypať a pokračovať od najnižšej rýchlosti. Výrazne sa tak zníži množstvo neporiadku.
Ako vybrať dobrý ručný mixér?
Pri nákupe sa netreba orientovať iba podľa počtu wattov. Dôležitá je aj kvalita motora, prevodov a spracovania celého spotrebiča. Príliš ťažký mixér môže byť pri dlhšom šľahaní nepohodlný, veľmi ľahký model zase nemusí pôsobiť dostatočne stabilne. Rukoväť by mala dobre sedieť v dlani a ovládanie rýchlosti musí byť dostupné bez zmeny úchopu. Praktická je skutočne pomalá prvá rýchlosť, ktorá nerozmetá múku po pracovnej doske. Výhodou môže byť plynulý štart, samostatné tlačidlo turbo, otočný kábel alebo možnosť postaviť spotrebič počas prestávky na jeho zadnú časť.
Skontrolovať treba tiež systém upevnenia metličiek. Nadstavce sa nesmú kývať, vypadávať ani sa počas práce navzájom dotýkať. Tlačidlo na ich uvoľnenie by malo fungovať až po vypnutí spotrebiča alebo byť umiestnené tak, aby ho používateľ nestlačil omylom. Ak chcete s mixérom miesiť, mal by mať v balení pevné hnetacie háky. Niektoré modely ponúkajú aj stojan s otočnou misou, vďaka ktorému nemusíte spotrebič neustále držať. Takéto riešenie môže byť zaujímavým kompromisom medzi obyčajným ručným mixérom a väčším kuchynským robotom.
Správna starostlivosť predĺži životnosť
Pred nasadením alebo vybratím metličiek musí byť mixér vypnutý a odpojený od elektrickej siete. Motorová časť sa nikdy neponára do vody. Stačí ju utrieť mierne navlhčenou handričkou a následne osušiť. Odnímateľné nadstavce sa dajú umyť v teplej vode so saponátom. Niektoré sú vhodné aj do umývačky riadu, neplatí to však automaticky pre každý model a každý materiál. Rozhodujúce sú vždy pokyny výrobcu. Po skončení práce je dobré metličky umyť čo najskôr, pretože zaschnuté cesto, krém alebo bielok sa odstraňujú podstatne ťažšie. Pozornosť si zaslúžia aj vetracie otvory na tele spotrebiča. Nemali by byť zanesené múkou, prachom ani mastnotou, pretože motor sa cez ne ochladzuje. Kábel by sa nemal pevne omotávať okolo tela mixéra ani lámať pri jeho výstupe.
