Cyklistika na Slovensku má v posledných rokoch boom. Spôsobený cenou benzínu a mestskej hromadnej dopravy, úspechmi známeho cyklistu, či v záujme lepšieho zdravia a kondičky, si mnohí zadovážili bicykel. Aj takí, ktorých posledné skúsenosti s bicyklom končili na základnej škole. Asi len malej časti nadšencov pre cyklistiku napadne pozrieť si práva a povinnosti cyklistov, spôsoby správania sa na ceste a toho, čo smú a nesmú. Disciplína slovenských cyklistov v mestách, ktorí nie sú športovými cyklistami, sa spolieha na nezáujem polície alebo skrátka nejaví záujem o zlepšenie informovanosti. Dennodenne sa niekde na Slovensku preteká cyklista po chodníku, pričom hneď vedľa na ceste má vyznačenú cyklotrasu, šliapajú po ceste traja vedľa seba a blokujú autám ich pruh, či ak už úspešne vyrazia na skutočné cesty, ignorujú značky určené práve účastníkom cestnej premávky. Aj preto sa im hovorí, že sú účastníci cestnej premávky, pretože k nim patria aj cyklisti a aj korčuliari.
V Poľsku je vzdelávanie cyklistov už v školách
V poľských základných školách majú väčšie základné školy v rámci športových areálov aj cvičisko jazdy na bicykli so značkami, alebo aspoň systémom, ktorý deti pripravuje na dopravu a správanie v meste. Existuje systém, ktorý už deti v školách vyučuje o doprave a povinnostiach cyklistov v meste. O tom, či niečo podobné je možné zriadiť na Slovensku, by malo rozhodnúť v prvom rade ministerstvo školstva a následne aj školy. Najčastejší problém, ktorého popis by sa hodil aj na zriadenie takejto novinky, by však spočíval v peniazoch a ľuďoch, ktorí by sa museli deťom venovať. Cvičisko a dráha sa dá pritom vybudovať veľmi jednoducho aj v rámci kreatívnych dní, technických prác, výtvarnej výchovy a rekvizity použiteľné na školskom dvore, či ihrisku sú na svete. Začať u detí, ktoré môžu byť inšpiráciou pre dospelých, by pritom nebolo celkom zlým nápadom, najmä ak by šlo o spôsob vyplnenia ich voľného času. Slovenské základné školy však majú ešte jeden problém, ktorý znemožňuje niečo podobné.
Na Slovensku s bicyklom nie
V posledných 30 rokoch by sme našli na Slovensku veľmi slabé minimum škôl, ktoré povoľujú žiakom príchod na bicykli. Prevažne mestské školy sa s niečím takým ani nechcú zdržiavať. Stojany a možnosť úschovy bicyklov sú možné len pre učiteľov a aj to len vo výnimočných prípadoch. Pre deti nie, možno aj preto, aby nevytvárali záujem o presun na bicykli a tým aj riziko zranenia a problémov pri presune. S povolenými bicyklami sa môžeme na Slovensku stretnúť naozaj len výnimočne a skôr je to doména obcí, v ktorých je presun na bicykli skôr nutnosť, nie možnosť. Problém s cyklistickou negramotnosťou a nepoužívaním bicyklov vo vzdelávacej inštitúcii tak u nás na seba nadväzuje vzájomne. Nemenovaná základná škola na severe Slovenska zamietla bicykle len kvôli tomu, že by si žiaci nemali kde skladovať cyklistické prilby. Čítate správne. Začať vo vhodnom veku s výučbou pravidiel cestnej premávky, čo ktorá značka znamená a ako sa správať, by mohlo práve súčasne so záujmom škôl podporovať tento druh dopravy. Už len niektorých šialencov za volantom naučiť rešpektovať cyklistov, spomaliť v obci a nečumieť na Messenger v mobile.
S myšlienkou sa už pohrávalo pár reportáží. Žiadne ministerstvo však neplánuje zaviesť niečo podobné. A možno je to škoda. No pokiaľ by malo ísť o novú príležitosť, ako čerpať financie na predražené projekty, potom radšej nie.
