Žltochvost domový je jeden z najznámejších druhov vtákov, ktoré sa objavujú v našej blízkosti a v našich záhradách. Nie je možno tak slávny a rozpoznateľný ako drozd, holub, vrabec, sýkorka, alebo lastovička, no má niekoľko rozpoznávacích znakov, vďaka ktorým si ho budete môcť zapamätať. Najmä preto, že je početným a pomerne odolným druhom. Odolným preto, že dokáže hniezdiť v stodolách, senníkoch, v strešných priestoroch a to aj v blízkosti aktívneho človeka. Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), v Čechách nazývaný aj ako rehek domácí, je u nás ľudovo známy aj ako kominíček.
Život tohto malého spevavca
V Európe je od juhozápad po strednú časť rozšíreným druhom. Nepatrí medzi ohrozené a nie je úplne jednoznačne sťahovavý, keďže pre teplé zimy u nás niektoré jedince môžu zostávať. Zväčša však vyhľadáva teplejšie časti Európy. Vták veľký približne 14 centimetrov v minulosti osídľoval kamenisté oblasti v slnečných oblastiach v ktorých mal dostatok úkrytu, ale aj možností lovu. Živí sa hmyzom, ktorý však sleduje z vyvýšeného miesta. Neloví za letu tak, ako to robia iné príbuzné druhy. Patrí medzi drozdovité, hoci od bežného známeho čierneho drozda má menší vzrast a nezdržiava sa tak často na zemi.
Jeho váha je len niečo okolo 18 gramov. Výrazne svetlý chvostík (chvostové dlhé perá) majú samček aj samička výrazne svetlé do žlta, alebo až hrdzavá. Pre čiernu hruď a sivý chrbát si hlavne samčeky získal ľudový názov kominíček, keďže pôsobí, ako keby vymetal komíny. Samičky sú totiž viac do hneda.
Počas roka môže zniesť vajíčka 2x. Zväčša je to 4 až 6 vajec, na ktorých sedí dva týždne. Po vyliahnutí drobné strapaté vtáčence potrebujú viac ako dva týždne na to, aby získali operenie a boli schopné vlastného letu. Rodičia sú, ako mnohí vtáčí rodičia, snaživí a starajú sa o kŕmenie prevažne hmyzom. V čase dozrievania rôznych bobúľ siahnu aj po nich. Lezúci hmyz, lietajúci menej pozorný hmyz, prípadne pavúky sú však hlavným jedálničkom. Je jedným z prvých, ktorí sa ozývajú ešte skôr, než vôbec vyjde slnko.
Žltochvost domový, pretože žije v blízkosti ľudí
Žltochvost domový, ako znie jeho meno, už vychádza z faktu, že hniezdi vo väčšine prípadov práve v starých budovách, stodolách a teda v prítomnosti ľudí. Viac ako človek sú však pre ne, podobne ako pre iné vtáky, problémom dedinské túlavé mačky, kuny. Človek do jeho života zasahuje paradoxne tým, že si svoje príbytky a hospodárske budovy zabezpečuje, diery v strechách a v štítoch opravuje. Aj preto je možné a pomerne s veľkou úspešnosťou, poskytnúť žltochvostom priestor na hniezdenie. Odvďačia sa vtáčím spevom, drobným úbytkom hmyzu a návratom ďalšej generácie.
