Po celodennom dni v práci, či pri výrobnom páse je vyloženie nôh doma vo vlastnej obývačke úľavou. Nie je to pritom len akési gesto pohodlia a uvoľnenia. Dokonca to nie je ani jedno z tých psychologických gest, ktorými sa snažíme dať okoliu aj sebe najavo, že ten stôl patrí mne a preto si to môžem dovoliť. Ak si človek vykladá nohy po väčšej námahe za účelom nie ukázať ostatným, „kto je tu šéf“ ale urobiť si pohodlie, robí to správne.
V rôznych kultúrach neprípustné
Vyložiť si nohy na stôl tak, aby chodidlá ukazovali na hosťa by bolo v arabskej kultúre brané ako nesmierna urážka. Rovnako ako podanie ľavej ruky, ktorá je považovaná za nečistú a len ňou sa umýva na toalete. Chodidlá sa neukazujú a podobne sme na tom boli aj my. Bolo neprípustné vykladať nohy na stôl a vnímané je to dodnes ako prejav neslušnosti, najmä ak sme na návšteve. V kruhu blízkych a najbližšej rodiny je to v poriadku, ak ste majiteľom stola. Prísť však na rodinnú návštevu a suverénne si vyložiť nohy tam, kde bežne jedávajú ostatní, už ale nemusí byť úplne prijateľné. Stále sú tu zdravotné účinky, ktoré môžu byť malým ospravedlnením.
Obehová sústava si potrebuje odpočinúť
Obehová sústava, čiže srdce a krvný tlak pracujú neustále. Kedykoľvek ste mimo postele, srdce pracuje na tom, aby malo dostatočný výkon a vytlačilo krv nie len do celého tela, ale aby sa krv vracala na okysličenie opäť do srdca. Stojaci človek tak predstavuje pre obehovú sústavu záťaž na ktorú je stavané, no vyloženie nôh po ťažkom dni môže naozaj pôsobiť ako odobratie pomyselných závaží. Vyložením nôh sa výrazne tlak zníži a dochádza k rýchlejšiemu a výraznejšiemu upokojeniu organizmu.
Výhodou tak môže byť vyloženie nôh po nervovom vypätí, náročnej práci, nezhodách doma, nepríjemnostiach dvíhajúcich tlak, aj pri zdravotných ťažkostiach.
Aj samotné vykladanie nôh by malo mať svoje pravidlá
Ak už sa rozhodnete praktikovať upokojovanie obehovej sústavy, je dobré myslieť na ostatných. Suverénne hulvátstvo je vykladanie nôh v prostriedkoch hromadnej dopravy, na umelecké diela, na stoly na návštevách, najmä po prechádzke vonku so spotenými chodidlami, zaprášenými, špinavými, tobôž v topánkach. Sme Slováci, vieme o vykladaní nôh svoje. Starí otcovia prišli z maštale a nohy v aromatizujúcich čižmách si vyložili na klátik pred domom. Kým neslúžil iným na sedenie, či ako stôl, je to v poriadku. Na čudujúce sa pohľady nereagujeme slovami „Mne nohy nesmrdia“, ale zložením chodidiel zo stola. Ale aj to je typické slovenské.
