Presne pred 400 rokmi zomrel najvýznamnejší anglický spisovateľ a dramatik, ktorý neovplyvnil len svoju dobu, ale aj tú našu. Jeho diela sú v divadlách po celom svete hrávané nepretržite, sú tiež najčastejšími dielami, ktoré používajú ako príklady americké filmy a poznáme ich aj z filmových verzií. Je priam až zázrak, že po celých 400 rokov od jeho smrti, neutíchol záujem o jeho tvorbu. Možno aj preto, že hoci zo stredoveku, v mnohom sú súčasné aj dnes.
Zo života Williama Shakespeareho
Presne 400 rokov si pripomenieme zajtra. Zomrel 23. apríla 1616. Zaujímavosťou je, že nikto nevie kedy sa narodil, len to, kedy bol ako čerstvo narodené dieťa pokrstený. Bolo to 26. apríla 1564. Vie sa však, že pochádzal zo Stratfordu. Bol tretím dieťaťom z celkovo ôsmych. Dostalo sa mu dobrého vzdelania vďaka meštianskemu postaveniu a významnosti osoby jeho otca. William sa oženil už v 18 rokoch s Anne Hathway, pričom vzhľadom na rýchlosť svadby sa špekulovalo o jej tehotenstve. 27. mája 1583 sa im narodila dcéra Susanna a v roku 1585 aj dvojčatá Hamnet a Judith. Hamnet však zomrel ešte ako dieťa.
Nie je známe kedy a prečo opustil Stratford a presťahoval sa do Londýna. Stal sa súčasťou dvoch divadelných skupín, no ako herec sa neuchytil. Za to ho zaujala tvorba, písal divadelné texty a celé hry. Zo všetkých diel sa zachovalo 36 divadelných hier. Keďže ani pod jednou sa nehlásil ako vyslovene jediný autor, aj neskôr toto autorstvo mnohí spochybňujú, prípadne sa predpokladá, že v čase svojej slávy a získaného uznania pod jeho menom a uvedením mohli vznikať aj diela iných autorov. Už ako významný autor a dramatik sa uchýlil do rodného Stratfordu, kde zomrel ako 52 ročný 23. apríla. O tomto dátume sa diskutovalo mnoho krát ako o možnom dátume aj jeho narodenia. Pochovaný je v kostole Svätej trojice v Stratforde. Sám si dokonca pred smrťou napísal epitaf na náhrobný kameň, ktorý preklína toho, kto pohne v hrobe jeho kosťami. Nebyť po smrti jeho kolegov, ktorí v roku 1623 vydali jeho tvorbu v jednom celistvom zväzku, zrejme by sa taká rozsiahla tvorba bez veľkých zmien dodnes nezachovala.
Diela:
Najvýznamnejšie boli nepochybne tragédie. Rómeo a Júlia, Othello, Kráľ Lear, Antonius a Kleopatra, Hamlet, Macbeth, Troilos a Cressida, Coriolanus, Julius Caesar, či opäť inšpirácia Starovekým Rímom v podobe Titus Andronicus. Z komédií, ktoré sa stali najpopulárnejšie to sú nepochybne Veselé panie z Windsoru, Sen noci svätojánskej, Kupec benátsky, Skrotenie zlej ženy, Mnoho kriku pre nič, Márna lásky snaha, Komédia omylov. Historické drámy sa jednotlivé nazývajú podľa anglických kráľov. Historická hra Kráľ Ján, Richard II., Henrich IV., V., VI., ale aj králi Richard III., a Henrich VIII. Z hier sa zachovali Búrka, Perikles, kráľ týrsky, Zimná rozprávka či Cymbelin.
Konšpiračné teórie:
Mimo predpoklady, že niektoré diela považované za jeho, v skutočnosti len zdramatizoval, upravil, či prevzal od svojich kolegov, ktorí sa báli publikovať, existuje aj iná zásadná teória, či dokonca až konšpiračná teória. Len niekoľko rokov dozadu sa totiž objavovali medializované informácie o tom, že Shakespeareho tvorba mohla byť ovplyvnená účinkami drog. Mali sa dokonca nájsť zvyšky marihuany pod oknom, či na ploche určenej pre odpad tam, kde mal v minulosti tvoriť. Vzhľadom na 400 ročný odstup však takéto „nálezy“ vyznievajú smiešne.
Po 400 rokoch vychádza aj špeciálna edícia
Aj pri príležitosti 400 výročia úmrtia najvýznamnejšieho anglicky píšuceho dramatika a autora divadelných hier, či podľa iných meradiel najvýznamnejšieho vôbec, vychádza vo vydavateľstve IKAR pod edíciou Odeon komplet 10 diel v preklade od Ľubomíra Feldeka s ilustráciami púzdra tohto setu a obálok od Petra Uchnára.
