Podchod na Trnavskom mýte je miesto, ktoré je nevyhnutnou križovatkou pre pešieho cestujúceho, prechádzajúceho, vlastne kohokoľvek, kto smeruje cez toto miesto a chce sa vyhnúť komplikovanému prepojeniu chodníkov cez ojedinelé priechody pre chodcov. Miesi sa tu množstvo ľudí, ktorí smerujú na jednotlivé spoje, avšak aj veľké množstvo živlov. Eskalátory, ktoré sa na niektorých miestach nachádzajú, fungujú len občas, akoby len pre niekoho. Ale to, čo toto miesto robí jedným z najodpornejších miest je 5 vlastností, ktoré toto miesto má a nikto s tým nič nerobí.
1. Fajčenie
Niekde sú ešte viditeľné ceduľky so zákazom fajčiť. Dennodenne prechádzam týmto miestom a idem sa zadusiť od smradu. Fajčiari prechádzajú v celej dĺžke podchodu, nezaujíma ich, že ide o zastávkové miesta. Koľko krát som takmer schytal za upozornenie na zákaz fajčenia. Odporný smrad cigariet sa drží aj pri miestnych obchodíkoch, ktoré sú síce v zúboženom stave, no fungujú. Servis mobilov a v otvorených dverách muž s cigaretou. Iný chlapík čaká na hot dog a poťahuje z cigarety. To všetko dole v podchode. Východ k električkám smerujúcim od Legionárskej je neraz obsadený smradľavým fajčiarom, deťmi s cigaretami, dospelými, či dôchodcami, partiami grázlov, aj pokojnými ľuďmi. Stačí sa pozrieť na množstvo špakov na zastávke, ktorú nekontroluje absolútne nikto a fajčiarov akoby toto miesto priťahovalo.
2. Živly a bordel
Stretnutia skateboardistov sa ešte dajú zniesť. Robia síce hluk a kým nevyťahujú z ruksakov spreje a nekľučkujú medzi ľuďmi na doskách, tak netvoria problém. Zdržujú sa tu však aj smažky, sociálne prípady, bezdomovci, zberači nedopalkov od ponáhľajúcich sa fajčiarov a aj veľmi zúbožení ľudia odpočívajúci pod strechou. Sem tam sa tu ozýva hra na gitaru, lenže aj tento umelec so zapálenou cigaretou a zápachom rôzneho pôvodu pôsobí tak, že máte strach mu hodiť pár drobných. Nuž a ak sme pri živloch, potom nezabudnime na občasných čudákov s časopismi a stojanmi na ne, ktorí sa vám snažia vtlačiť „pravú“ vieru. Skúsenosť z 21. januára dokonca hovorí o žene so šiestimi vlasmi na hlave, ktorá si práve aplikovala svoju nutnú dávku pri vytrhanom stánku a v snahe odháňať zvedavé oči namiesto slov používala zvieracie zvuky.
3. Špina
Najsprostejší nápad desaťročia v rámci renovácie Bratislavy bolo dať priestor sprejerom. Páčilo sa to možno len autorom a skupinke hipsterov, čo to na blogu označili za ústretovosť voči pouličným umelcom. V skutočnosti to bol odporný nevkusný hnus, ktorý znechutil každého jedného zahraničného turistu, ktorý mal v hlave namiesto všeličoho mozog. Dosprejované obchody, steny a jedna grafika prekrývajúca inú, doslova tupé trápne heslá počarbané, či nasprejované kde kade a kompetentným akoby to ani nerobilo problém.
4. Zdevastované a odporné
Všetko čo sa dalo, je tu zničené. Spreje tomu dali klinec do rakvy. Čo sa dalo, sa prekrylo. Reklamné plochy nikto nevyužíva, veď kto by si tu umiestnil reklamu? Občas sa tu objaví reklamný plagát, vycapený na čierno niekde na stĺpe. Sem tam niekto niečo utrhne. Neustále tam niečo cítiť. Niekedy vám toto miesto pripadá ako bežné miesta v Bratislave a inokedy, keď tadiaľto idete po 30. krát v jednom mesiaci, vidíte všetky tie detaily, ovalí vás fajčiar za fajčiarom, zdevastovaný človek pri zdevastovanej stene a zasekne sa vám to v pamäti ako obraz známeho miesta a známeho podchodu v Bratislave.
5. Bezpečnosť
Sú situácie, kedy je v podchode minimum ľudí, len skupinka grázlov na pohľad a vy okolo nich musíte prejsť. Treba si skúsiť prejsť v piatok v noci, či aj v iné dni. Je približne 20 percentná šanca, že pri opakovaných prechodoch zažijete veľký počet prípadov, kedy radšej vyjdete von a prejdete si Trnavské mýto cez cestu, veď áut je menej. Hluk, bitky, krik, alebo len frajerské hulákanie podnapitých mozgov, šťanie, zvratky a nakoniec nejaký ďalší ksicht, ktorý len naberie odvahu na vás zazerať a pritlačiť vás o stenu len preto, že na okolí nie je nikto, komu by to vadilo, okrem vás. Nuž a občas máte dôvod na obavy aj počas dňa. Agresívny bezdomovec, ktorý chcel zmlátiť malé dievča len preto, že pozeralo do mobilu pri schádzaní do podchodu ďalej smeroval za Istropolis a k opusteným garážam a k rovnakému miestu smeroval aj o týždeň neskôr. Aj to môže byť jeho útočisko. Jedného z mnohých.
Dôvetok: spýtal som sa za posledný rok asi stovky fajčiarov na rôznych zastávkach, či im nevadí, že sú na zastávke. Len asi 20 percent odpovedalo „Nie nevadí“, 5 percent sa chcelo biť a dvaja si aj udreli. Ten zvyšok najčastejšie bez slova odišiel, alebo sa ospravedlnil. Pýtať sa na Trnavskom mýte znamená riskovať ešte o niečo viac. Ťažko povedať prečo.
Pripravili spoločne Dávid a Tomáš
