Ľubovniansky hrad je jeden z najzaujímavejších hradov východného Slovenska, ak nie celého Slovenska. Postavili ho už v druhej polovici 13. storočia a už od tých čias bol súčasťou dejín mimoriadne pestrých aj búrlivých. Dnes ho môžete navštíviť nad Starou Ľubovňou na hradnom kopci prístupnom autom, no s možnosťami parkovania na miestnych parkoviskách. Ako čiastočná zrúcanina, nemá zachované všetky pôvodné stavby a aj dnes prebiehajú rekonštrukčné práce na niektorých miestach tak, aby obnovili ich pôvodnú krásu a získali s atak pôvodné priestory celistvej mohutnej stavby. Obranný hrad je známy svojou typickou nezameniteľnou okrúhlou vežou.
História hradu
Hrad z 13. Storočia navštevovalo mnoho kráľov a vtedajších osobností politického a šľachtického stavu. V 14. a 15. storočí tu boli králi Žigmund Luxemburský, Karol Róbert, Ján Albrecht II. a ďalší. Významnou osobnosťou bola uhorská kráľovná, ktorá bola na hrade hosťom v roku 1392. Pri blízke poľské kráľovstvá a politické stretnutia sa tu objavovali aj poľskí vladári ako Jan Sobieski, Jan Kazimír alebo Vladislav II. Jedno z najslávnejších mien, aké bývalo na hrade a poznajú ho aj ignoranti slovenskej histórie, je Móric Beňovský. Na hrade síce býval, no nie tak, ako by sme čakali. Bol väzňom v hradnej väznici.
Podzemné priestory hradu sú mimoriadne zachované a dnes čisté
V jednej z budov je možné pozrieť si repliky slávnych korunovačných klenotov.
Určite je zaujímavosťou fakt, že obranná funkcia hradu nechránila len ľudí, ale aj hodnotné kráľovské insígnie, ktorých ukoristenie mohlo znamenať vážne dôsledky pre kráľovský rod. Poľské kráľovské korunovačné klenoty na Ľubovnianskom hrade ukrývali pred Švédmi v rokoch 1655 až 1661. Jeho posledný majiteľ Jan Zamojski utiekol v roku 1944 do Španielska. Krajinu si nevybral náhodou ale pre fakt, že jeho manželka princezná Izabela, bola inak neterou španielskeho kráľa. Postupne hrad čiastočne chátral. Najväčšie úspechy pri jeho obnove badať dnes. Rekonštrukčným prácam sa podarilo veľkú časť zachrániť a obnoviť. Dnes je hrad mimoriadne úspešným turistickým cieľom. Zrekonštruovaná, hoci pozmenená, je vnútorná konštrukcia okrúhlej veže. Dôvodom je, že pôvodná kamenná architektúra vnútra nebola zachovaná celá, bola poškodená a vôbec by ju nebolo možné použiť pre návštevníkov. Ako uzatvorené miesto by tak už neponúklo výhľad taký, ako dnes.
Zaujímavé zbierkové predmety prezentujú bývanie a interiér hradných pánov.
Ľubovniansky hrad a jeho areál
Hrad postavený na bradle nad riekou Poprad mal primárne obrannú funkciu a nikdy nečelil mohutným vojenským útokom, ktoré by hrad dobili. Našťastie. Túlať sa areálom hradu môžete spolu s mapou, ktorú ste získali pri pokladni. Ak sa vám nechce byť súčasťou organizovanej prehliadky s možno vlečúcim sa, ale stále hodnotným a zaujímavým výkladom, môžete sa aj podľa mapky vybrať na ktorékoľvek miesto. Zaujímavé sú podzemné priestory, ktoré sú na niektorých miestach spojené a dá sa tak do nich vstúpiť viac ako len jedným spôsobom. Hradby silné aj v súčasnosti sa dajú na niektorých miestach navštíviť po svojich a tak trochu sa dá okúsiť pocit pôvodných strážcov týchto múrov.
Z mnohých miest vidieť okrúhlu vežu. Navštíviť sa dá niekoľko budov, ale najväčší zážitok môže byť práve okrúhla veža. Vyšliapať ju musíte po svojich, bez možnosti výťahu, či šplhania. Schody idú prudko nahor a vyšliapanie po nich je náročné aj pre skúseného turistu. Nakoniec sa však môžete kochať výhľadom z veže, ktorej stavba svoj zmysel veľmi hravo vysvetlí. Z okrúhlej veže vidieť všade. Dokonalý rozhľad všade navôkol vám dá informáciu o blížiacom sa nepriateľovi. Kým v minulosti boli vysoké stromy vyťaté, respektíve nepravidelne odstránené, dnes je okolie bohato zarastené vysokými drevinami, ktoré neprepustia zrak na prístupové cesty.
Ľubovniansky skanzen
Najväčšie prekvapenie sa nachádza pod hradom. Múzeum skanzenu v podhradí, ktorý tu bol pred pár desaťročiami vybudovaný, sa pred vami otvorí už pri pohľade z hradnej veže. Nádherné miesto na rozľahlej lúke. Navštíviť hrad tak môže znamenať navštíviť aj skanzen šarišského múzea ľudovej dediny, pozrieť si architektúru z viacerých okolitých obcí, drevený kostol z Matysovej aj s pôvodným zdobením a ikonostasom, zároveň si pozrieť aj bohaté zbierkové predmety z dôb pred 100 rokov. Určite zaujímavé z hľadiska kultúry a histórie sú aj miestne zachované zdobené trámy a ich záznamy, čo nie je zvykom, najmä preto, že zdobenie trámov a vročenia sú dnes už zabudnutým javom. Program je tak na celý deň pripravený, stačí vyraziť.
