Mince či medaile sú nemými svedkami udalostí, ktoré menili chod svetových dejín. Slúžili nielen ako platidlo ale aj ako pripomienka panovníkovej neobmedzenej moci. Raziť sa začali už v 7. storočí pr. n. l. a v obehu sú dodnes. Čo predchádzalo peniazom, aké poznáme dnes? S čím ľudia bežne platili pred tým, než poznali moderné platobné karty či internetové bankovníctvo?
Historicky už od doby kamennej si ľudia medzi sebou potrebovali vymieňať tovar a tak sa prvou formou platidla stali komoditné peniaze. V praxi to znamenalo, že sa platilo šperkami, tkaninami, dobytkom či kovmi. Postupom času sa však ako najvhodnejšie osvedčili drahé kovy a to zlato a striebro.
Predchodca mince – Šekel
V období Mezopotámie sa pri obchodovaní začali používať strieborné krúžky a špirály, ktoré sa považujú za predchodcu strieborných mincí. Jednotkou bol šekel, čo činilo približne 8,5 g striebra. Pre obyčajných ľudí však šekel predstavoval veľmi vysokú hodnotu a tak platili hlavne obilím. Aj keď v súčasnosti pre nás nepredstaviteľné, v tejto dobe úplne prirodzené – cena otroka sa pohybovala od 10 do 20 šeklov striebra.
Stopy mincí vedú do Turecka…
Prvé mince boli vyrazené v 7 storočí pred našim letopočtom v Lýdii, čo je oblasť dnešného Turecka. Predstavovali ich precízne spracované kotúčiky zo zliatiny zlata a striebra, v pomere 4:1, zvané elektrum. Najčastejšie na nich vyobrazovali veľké zvieratá, ako symbol pečatných znakov vplyvných Lýdijcov. Archeológovia ich objavili len na začiatku minulého storočia v chráme bohyne Artemis v Efeze. V rámci sveta mincí nepochybne mimoriadne lákavý kúsok do zbierky.
Strieborné denáre – cenné platidlo i kult panovníka
Netrvalo dlho a vývoj mincovníctva sa presunul do antického Grécka, ktoré prišlo so značným technickým aj umeleckým pokrokom. Začali sa používať strieborné mince – denáre, nazvané podľa toho, že sa delili na 10 medených menších mincí, (denné z latinčiny desať). Exkluzívne právo razenia mal panovník, čo prirodzene využíval vo svoj prospech. Mince mu koniec koncov slúžili aj ako vlastné promo, vďaka nim dostal svoj vlastný portrét medzi obyčajných ľudí.
Zlaté aureusy – hlava alebo orol?
Za vlády Caesara sa začali používať prvé zlaté mince aureusy (5,6 gramu zlata pripadalo na jednu mincu) a s nimi vznikol aj dodnes obľúbený hod mincou. Rimania nazývali túto hru ako navia aut caput, čo v preklade znamená loď alebo cisárova hlava. V starovekom Ríme predstavovalo cisárove slovo zákon, takže ak minca ukázala hlavu, museli ste rešpektovať vôľu cisára, respektíve rozhodnutie danej strany.
Slovensko – centrum mincovníctva pre Habsburgovcov
V období stredoveku sa Kremnica stala významným centrom mincovníctva. Razila mince pre celú Habsburskú monarchiu. Ako prvé razila strieborné groše, neskôr slávne dukáty či toliare. V dnešnej dobe sa niektoré mince z týchto čias predávajú aj za niekoľko stoviek tisíc eur.
Pražské groše, zástupcovia zberateľmi obľúbených mincí
Názov Grossus v preklade ťažký – pretože groše boli väčšie a ťažšie ako ich predchodcovia. Začali sa raziť vďaka veľkému objavu striebra v Kutnej Hore, počas vlády kráľa Václava II. „Ihneď sa stali uznávaným platidlom v celej strednej Európe. Z jednej strany vyobrazovali obraz českej kráľovskej koruny a z druhej symbol českého leva. Každému, kto vzal pražský groš do ruky, malo byť hneď jasné, že minca pochádza z bohatého kráľovstva,” prezradil Jaroslav Černý, marketingový manažér Českej mincovne.
Dukáty – najtvrdšia mena Európy v stredoveku
Prvé dukáty boli vyrazené zo zlata na počesť sv. Václava. Používali sa súbežne s grošmi. V stredoveku boli považované za vôbec najtvrdšiu menu Európy, keďže sa vyznačovali vysokou a stálou rýdzosťou zlata. Mali 23 karátov a 9 grénov (rýdzosť 0,99), čo predstavovalo väčšiu rýdzosť oproti všetkým ostatným minciam v Európe. „Existujúce záznamy dokazujú, že v Kremnici bolo vyrazených až 21,5 milióna kusov dukátov. V dnešnej dobe sa dukáty dajú nakúpiť tiež, nekupujú ich len vášnivý zberatelia, ale sú aj vyhľadávaným a hodnotným darčekom pri nezabudnuteľných udalostiach ako je svadba, narodenie dieťaťa či krst,” vysvetlil Jaroslav Černý.
Toliare či Doláre?
Razenie pražského groša ukončil Ferdinand I. v roku 1547. Od tejto doby boli groše nahradené toliarmi. Veľké strieborné mince o hmotnosti 30 gramov boli razené po celom území vtedajšieho Rakúsko – Uhorska. Nesú názov podľa náleziska striebornej žily v Jáchymove (Joachimsthale – thaler).
Označenie toliar sa veľmi rýchlo rozšírilo po celej nemecky hovoriacej oblasti a odtiaľ ako dolár až do USA. Toliare slúžili ako platidlo až do konca 19. storočia, ich nástupcom sa stala koruna spolu s halierom.
TIP: Dvojdukát 2021 – Rastislav
Ak túžite vlastniť zlatý dukát aj dnes, predstavujeme investičnú a zberateľskú mincu Dvojdukát – Rastislav, s hmotnosťou dvoch zlatých dukátov (6,98 g). Autorom diela je slovenský medailér prof. Mgr. Art Patrik Kovačovský. Ten na averznej strane vyobrazil knieža Rastislava, ktorému predkladá posol list od byzantského cisára. Druhú stranu venoval vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi, ktorý na Veľkú Moravu priniesli vzdelanosť a vieru. Investičná minca presne rešpektuje špecifikácie prvorepublikových svätováclavských dukátov.
Dvojdukát 2021 – Rastislav vyšiel v limitovanom náklade 100 kusov.
Pre viac informácií navštívte web: www.ceskamincovna.sk
