Denník zúfalého zamestnanca je novou eknihou, ktorá vychádza zo skutočného pôvodného denníka kolujúceho medzi zamestnancami jednej renomovanej firmy. Popisuje troch rôznych kolegov a ich príbehy, ktoré sa navzájom prelínajú. Ani s jedným z nich by bežný človek nechcel mať nič spoločné. Avšak Miroslav Zuberec s nimi prichádzal do kontaktu deň čo deň. Našiel spôsob, ako stretnutia s nimi prežiť a nezblázniť sa.
Psychologický detox v práci? Skúste to s vlastným denníkom
Psychologické upokojenie prišlo v podobe denníka, ktorým dokázal ventilovať strach aj chuť vybuchnúť. Aj vďaka denníku, pre ktorý nebola núdza o materiály, sa neraz držal na uzde. Súčasne sa jeho pomaly rozrastajúce sa dielko stávalo záznamom udalostí a situácií aj pre ostatných kolegov, ktorí netušili následky mnohých situácií, či dokonca rozhodnutí, ktoré vo firme začali platiť. Ich pozadie aj počiatok sa nakoniec občas ukrýval v tomto denníku. Až nedávno sa Denník dostáva po úpravách na svetlo sveta. Stáva sa tak dôkazom, že nie je to v každom kolektíve tak ružové, ba dokonca sa v niektorých situáciách spoznajú aj iní.
- Autor v denníku zmenil mená, mestá, tak trochu oblasť zamerania, avšak zachoval presný popis dialógov, časy v rámci dňa, aj situácie, ktoré sa odohrávali.
- Autor vystupujúci pod pseudonymom Miroslav Zuberec má celkom iné meno. A vôbec nemusí byť muž. Meno Zuberec má skôr súvis so zvieraťom a vzťahom k nemu, než s dedinkou.
- Popud na napísanie denníka začal príchodom kolegu Gunára. Časť venovaná pani Jaškovej pozostáva zo starších spomienok celkovo piatich rôznych kolegov a útržkových záznamov jej vyjadrení.
- Z pôvodného denníka boli odstránené len tie časti, ktoré by mohli uškodiť firme samotnej
- Denník bol úspešným materiálom medzi kolegami, ktorí túžili byť v obraze
- Je príkladom toho, ako mnoho vecí nerobiť. Žiaľ mnoho prvkov v denníku je slovenskou realitou.
- Ako neskôr vysvitlo, Gunár v minulosti naozaj pôsobil ako navrhovateľ rôznych grafík. Ako zdroj obrázkov považoval Google a svojim konaním sa už v predošlých zamestnaniach s veľkým šťastím vyhol malérom za porušenie autorských práv. Stále s pocitom majstra sveta.
- Časť venovaná zahraničným majiteľom spoločnosti a jej zástupcom bola výrazne upravená. Pôvodne obsahovala ich rozhovory, sexistické a vulgárne vyjadrenia namierené na priateľku jednej z postáv. Vyjadrovali tak svoje predstavy o nej bez toho, aby vedeli, že rozprávajú s jej partnerom. Časť bola vynechaná, pretože by totiž celkom zmenila žáner výsledného denníka.
- Denník ako príliš negatívny zamietlo niekoľko slovenských vydavateľstiev. Väčšina vydavateľstiev však vôbec neodpovedala. Vyjadrenie z českého vydavateľstva prišlo takmer okamžite.
- Na zapísanie jednotlivých udalostí slúžil notes a niekedy dokonca znakové písmo chrániace udalosti pred rozlúštením. Toto znakové písmo autor denníka používal na škole na zápis ťahákov. Inokedy pomohol aj kúsok papiera, či o jeden dokument na ploche navyše.
- Niektorí kolegovia prosili o pokračovanie zapisovania denníka aj vtedy, keď to už autor vzdával
- Pani Jašková spôsobila naštrbenie kolektívu a odchod troch kľúčových zamestnancov z marketingu, do ktorého čela sa sama postavila bez poverenia spoločnosti. Kuriózne bolo, že už v predošlom zamestnaní ju vyrazili z dôvodu rozvrátenia tamojšieho kolektívu.
- Za posledné roky sa popisovaná firma zmenila. Okrajová časť Bratislavy, kde má sídlo, je dnes o niečo rušnejšia, aj stráženejšia po prestavbe budovy. Žiaľ aj dnes cez vrátnicu pustia živly, ktoré pokračujú v podobnom duchu aj dnes. Hoci s inými menami a osobitosťami svojho správania. Tlačenka, absurdný až neviditeľný marketing, aj naštrbené vzťahy s podozrievavými pohľadmi ale fungujú dodnes.
