Podmorský výskum má potvrdiť príčinu vymretia dinosaurov

Až v roku 1991 sa podarilo nájsť zvyšky kráteru po gigantickom dopade približne 10 kilometrového meteoritu, alebo dokonca kométy. Dopad na Yucatánskom polostrove mohol byť tak silný, že mal za následok klimatické zmeny v širokej oblasti, alebo dokonca na celom svete. Dovtedy nebol zvláštny geologický vzhľad v oblasti prisudzovaný vesmírnemu telesu. Zem pritom v jej histórii ovplyvňovalo veľké množstvo dopadov asteroidov. Už len Mesiac na obežnej dráhe Zeme je dôkazom o tom, čo všetko zažil a vzhľadom na nulové zvetrávanie o stopy po dopadoch neprišiel. Vedci sa však púšťajú do skúmania nie až tak dávneho odhalenia, ktoré by sme našli pri mexickej dedinke Chicxulub.

Vŕtanie do morského dna
Tento rok v marci odštartoval naozaj zaujímavý a ambiciózny vedecký projekt, ktorý zapojil vŕtaciu plošinu v mexickom zálive tentoraz nie do získavania ropy, ale do získavania vzoriek z vytipovaného miesta, ktoré by mohlo vydať o niečo viac tajomstiev týkajúcich sa spôsobu vzniku krátera, ale aj jeho zloženia.

Medzinárodný oceánsky program IODP a program International Continental Scientific Drilling program financovali tento výskum nemalou čiastkou.V minulosti sa už podobné vrty uskutočnili, no tie boli pôvodne za účelom nájdenia ropy. V roku 1950 mexická ropná spoločnosť Pemex vŕtala v podobnej lokalite, no narazila na tekuté magmy. Až v roku 1991 sa podarilo zistiť, že okolie je tvorené obrovským kráterom. Keď vedci skúmali povrchový kremeň z oblasti s tým, čo našli vo vzorkách spoločnosti Pemex získaných zo zeme, prišli k zaujímavému zisteniu, že medzi nimi je určitý súvis, ktorý však potrebuje aj presnejšie vedecké podklady pre vyvrátenie, alebo zaistenie potvrdzujúcich dôkazov. Výskumníci veria, že sa im podarí dokázať teóriu o kataklizmatickom vplyve dopadu tohto meteoritu aj na svetovú klímu a že nešlo len o lokálny význam.

Už samotné vŕtanie bude mať pritom zaujímavý prínos pre výskum. Počíta sa totiž so zásadnou zmenou podmienok pre život po dopade a tak vedci počítajú s vplyvom aj na život. Dno by teda malo byť na konkrétnom mieste menej zastúpené ulitníkmi a vôbec živočíchmi tvoriacimi prírodné vápencové dno, ktoré by však mali problém prežiť v nehostinných podmienkach. Počíta sa preto so zmenami vo vrstvách a aj zložením vápenca. Mimoriadne tak budú zaneprázdnení vedci chemickými rozbormi a skúmaním zloženia látok.

Ambiciózny plán by mohol pritom odhaliť jednak zloženie telesa, či šlo o kométu, alebo meteorit, jeho silu, alebo dokonca aj ďalšie fakty, ktoré by sa týkali o chemických a prírodných zmenách po dopade a aj dávno potom.

Foto: http://noticias.lainformacion.com