Ak chceme vedieť, koľko máme kilogramov, postavíme sa na osobnú váhu. Za posledné polstoročie je to bežný jav. No dávno predtým by vám možno ľudia ani nerozumeli, čo vlastne chcete. Prečo by ste niečo také robili? Na čo by vám taký údaj bol? Neboli bežné osobné váhy a už vôbec nebolo bežné sledovať svoju váhu.
Sledovanie telesnej hmotnosti ako súčasť hodnotenia zdravia a životosprávy je pomerne moderný jav. V minulosti sa váženie bežne nespájalo so starostlivosťou o zdravie, ale výlučne s obchodom, dopravou a priemyslom. Až rozvoj modernej medicíny, kúpeľníctva a priemyselnej výroby váh priniesol zmenu. Proces začal v 18. a 19. storočí, pričom v našom regióne sa osobná váha ako nástroj zdravotného sledovania začala objavovať až koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Aj to len v rámci sledovania váhy, či priberania po vážnych chorobách a liečbe v zdravotníckych zariadeniach. Alebo pri nábore brancov do armády.
Osobná hmotnosť bola po väčšinu ľudskej histórie nezaujímavým a nesledovaným údajom. K premene prišlo až s rozvojom vedeckej medicíny, kúpeľníctva a priemyslu, ktoré priniesli do každodenného života váhy – najprv do nemocníc a verejných priestorov, neskôr do domácností. V strednej Európe sa sledovanie váhy ako ukazovateľa zdravia rozšírilo až začiatkom 20. storočia, pričom masová domáca kontrola hmotnosti prišla až s dostupnosťou mechanických osobných váh po druhej svetovej vojne.
Staroveké váhy – len na obchod
Prvé váhy vznikli v starovekom Egypte a Mezopotámii už okolo roku 2000 pred n. l., ale ich účel bol výlučne obchodný – slúžili na váženie kovov, obilia, korenín a platidiel. Telesná hmotnosť jednotlivca sa nesledovala, a to ani v grécko-rímskej medicíne. Antickí lekári ako Hippokrates alebo Galén síce skúmali proporcie tela, ale skôr vizuálne – postavu, farbu kože, svalstvo – nie konkrétne kilogramy. Nemáme o niečom takom záznamy a neprikladal sa váhe človeka zrejme žiadne zásadný význam.
Stredovek a raný novovek: Hmotnosť tela ako bezvýznamná veličina
Počas stredoveku a ešte aj v ranom novoveku bol koncept „ideálnej váhy“ neznámy. Väčšina ľudí, najmä roľníci, vykonávala ťažkú manuálnu prácu a obezita bola zriedkavá. Podvýživa bola omnoho väčší problém ako nadváha. Váhy boli vzácne a objavovali sa iba v obchodoch, mestských skladoch a na poštách. Lekári nemali prístup k váham a bežný človek nemal dôvod ani možnosť poznať svoju hmotnosť. Veď mnohí netušili, koľko majú rokov, nieto ešte koľko majú kilogramov.
Váženie v zdravotníctve: Prvé zmienky až v 18. storočí
Váženie človeka sa začalo objavovať v súvislosti s vedeckým prístupom k medicíne v 18. storočí. V Nemecku, Francúzsku či Anglicku lekári a vedci začali zapisovať hmotnosť pacientov ako doplnkový údaj, no bez jasného referenčného rámca, čo je „zdravé“. Napríklad švajčiarsky lekár Albrecht von Haller (1708 – 1777) zanechal niekoľko poznámok o telesnej hmotnosti ako biologickom ukazovateli, no nepoužíval váhu ako nástroj hodnotenia zdravia v modernom zmysle.
Masová výroba váh v Európe začína až s industriálnou revolúciou. Najprv sa vyrábali robustné mechanické váhy určené pre sklady, železnice, priemyselné prevádzky a pošty. Osobné váhy boli až druhotným produktom neskôr
Váženie v kúpeľoch a nemocniciach
K výraznému zlomu dochádza na prelome 19. a 20. storočia, najmä v kúpeľníctve a nemocničnom prostredí. Kúpele ako Piešťany, Trenčianske Teplice alebo Luhačovice začínajú používať váženie ako súčasť diagnostiky pri kúrach zameraných na obezitu alebo naopak na podvýživu. V nemocniciach sa hmotnosť začala sledovať ako parameter pri tuberkulóze, ochoreniach tráviaceho traktu alebo u rekonvalescentov.
Domáce váhy a sledovanie hmotnosti v domácnosti
V Uhorsku, na území dnešného Slovenska, sa prvé verejné váhy na objavili na železničných staniciach a poštách v druhej polovici 19. storočia. Do domácností sa váhy dostávali len veľmi pomaly a bolo až v čase, keď šlo o komerčne dostupný výrobok vo vyspelých krajinách.
Až v medzivojnovom období (1920 – 1939) sa v mestských domácnostiach strednej triedy objavujú prvé domáce osobné váhy. Išlo najmä o mechanické pákové váhy, ktoré boli umiestňované v kúpeľniach alebo pred kúpeľmi. Ich výroba bola najprv doménou firiem z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska. Hmotnosť sa vtedy začína vnímať ako ukazovateľ telesnej kondície, a začína sa formovať predstava „normálnej váhy“ pre výšku a vek. Tretia ríša a teória o dokonalom človeku dala význam týchto myšlienok v dosiaľ nevídaných rozmeroch. Náhle sa k váženiu a poznatku o svojej váhe dostávali aj jednoduchí ľudia.
Index telesnej hmotnosti a 20. storočie
V roku 1832 belgický matematik Adolphe Quetelet predstavil vzorec známy ako „Queteletov index“, ktorý sa neskôr (v 20. storočí) transformovali do známeho BMI – Body Mass Index. Jeho masové použitie však prišlo až po druhej svetovej vojne, kedy sa hmotnosť stala bežnou súčasťou lekárskych záznamov a prevencie obezity.
Od 60. rokov 20. storočia sa sledovanie váhy stáva každodennou realitou – najprv v nemocniciach, potom doma. Výroba osobných váh sa stáva cenovo dostupnou a prístupnou širšej verejnosti. Od 80. rokov sa váha stáva jedným z hlavných atribútov zdravého životného štýlu. Po dlhé desaťročia sa váhy spoliehali na mechanické merania. Využívali napríklad konštrukciu dvoch spojených telies, ktorých tlak medzi sebou (postavenie sa na vrch a tlak pôsobiaci na spodnú časť), ohýbali mechanické diely podľa výšky záťaže. Rozmachom batérií a ich dostupnosti na trh dorazili aj digitálne váhy.
Moderné váhy plnia funkciu trénera
Dnešné moderné váhy prinášajú už oveľa širšie možnosti meraní. Mnohé nám ponúkajú profily jednotlivých členov domácnosti, prepojenie s mobilom, alebo inými zariadeniami. Zásadné sú pritom merania viac ako len osobnej váhy, ale aj merania ďalších životných hodnôt. Pre to, aby dokázali váhy zmerať ďalšie vlastnosti, si môžu vyžadovať nástup bosými nohami na jemné senzory, alebo dokonca spojenie s hodinkami. Takzvané chytré alebo smart osobné váhy môžu byť súčasťou rekonvalescencie, tréningu, alebo len všeobecne zdravej životosprávy.
Súčasné váhy bežne ponúkajú bežné váženie ale pomocou ďalších zariadení z nich vznikajú diagnostické prístroje. Najmä aj na takúto váhu našľapujete bosou nohou a s múdrym telefónom v blízkosti. Na príklade FitScale W1, ktorý máme doma, dostanete údaj dvoch miest za desatinou čiarkou. Zariadenie viete spojiť s mobilom a využíva bioelektrickú impedančnú analýzu (BIA) na meranie až 20 telesných indexov. Ak si kupujete v roku 2025 vlastnú osobná váhu, pravdepodobne už nepôjde len tak o obyčajný kúsok. Dokážu viac a radi sa tým pochvália.
V rámci dejín váženia a osobnej váhy si môžete pozrieť aj:
- L. Kass, Weighing the World: The Development of Scales, Science History Institute
- M. F. McPherson, Weight and Health in the 19th Century, Journal of Social History
- Österreichisches Museum für Waagen & Maße
- Quetelet, A. A Treatise on Man and the Development of His Faculties, 1835 (EN ed. 1842)
