Komprd je zvláštne slovenské slovo, ktoré patrí medzi nárečové. Jeho zaujímavosťou je fakt, že ho používa mnoho lokalít ešte aj dnes a hoci sa po rokoch mierne odlišujú jeho priame významy, stále má akýsi prapôvod rovnaký. Komprd, však za každých okolností pomenúva hubu.
Napriek komickej skladbe slov, ktorá by sa nám viazala skôr k niečomu nelichotivému, či posmešnému, slovo naozaj existuje. Pre onú svoju posmešnosť sa však predsa len časom udomácnilo používanie slova na hríby menej cenné, až hríby, ktoré hubári obchádzali. No aj to len v niektorých lokalitách.
Komprd, alebo komprda je hríb
Na Spiši je totiž komprd akákoľvek huba, kým na Horehroní je to huba práve taká, ktorá je „na prd“ a zbieera sa naozaj len ak je núdza o zdravé. Na Liptove a na Orave sa komprdom alebo komprdou nazývajú dubáky, no veľmi často sa stretávame s názvom komprd pre hríby synaky, či hríby zrnitohlúbikové, ľudovo nazývané modráky. Vyzerajú krásne, pripomínajú hríby pravé, dubáky, avšak vynikajú výraznou červenou nožičkou a žltým mäsom. Pri náreze modrajú a tým odrádzajú hubárov. Komprd sa najviac uchytil práve pre tento hríb.
Prečo vlastne hríb zmodrie?
Niektoré hríbovité huby po prekrojení alebo otlačení rýchlo modrajú v dôsledku chemickej reakcie, ktorá sa spustí po poškodení ich buniek. Látky uložené v dužine sa vtedy dostanú do kontaktu s enzýmami a kyslíkom zo vzduchu. Vtedy vzniká oxidačné sfarbenie. Súčasťou javu sú pigmentové zlúčeniny odvodené napríklad od variegatovej a xerokomovej kyseliny. Intenzita aj rýchlosť modrania sa medzi jednotlivými druhmi výrazne líšia a pri niektorých sa farba môže neskôr opäť meniť. Samotné modranie však neznamená, že je huba jedovatá, pretože výrazne modrajú aj niektoré jedlé druhy. Naopak, medzi modrajúcimi hríbmi sa nachádzajú aj nejedlé či jedovaté druhy, takže zmenu farby nemožno používať ako spoľahlivý test jedlosti. Inými slovami, je to len vlastnosť a nemá nič spoločné s indikáciou, či môže na tanier.
