Pre mnohých návštevníkov Holandska je to jeden z prvých kultúrnych šokov. Večer sa prechádzate mestom a zrazu máte pocit, že sa pozeráte priamo do cudzích obývačiek. Veľké okná bez závesov, lampy svietia, rodiny večerajú, niekto číta knihu. Tento jav nie je náhoda ani módny výstrelok. Ide o fascinujúcu kombináciu histórie, spoločenských hodnôt aj praktických dôvodov, ktoré sa formovali celé stáročia. Pre nás je to nepredstaviteľné. Venčíte psa, zazriete však vo veľkom sklenenom okne scénu rodinného obeda, alebo dej filmu v televízore. Všetci členovia sa niečomu venujú a sú len niekoľko metrov od vás. Bez závesu, roliet, či závesov s oknom na úrovni ulice. A v Holandsku je to normálne.
Kalvinizmus, transparentnosť a „nemáme čo skrývať“
Jedna z najčastejšie uvádzaných historických interpretácií súvisí s protestantskou tradíciou, najmä kalvinizmom. V období reformácie sa v Holandsku presadzovali hodnoty ako pracovitosť, disciplína a morálna čistota. Otvorené okná sa postupne stali symbolickým gestom: domácnosť, ktorá nič neskrýva, pôsobí dôveryhodne a čestne.
Historici upozorňujú, že tento výklad nie je jediný a nedá sa považovať za univerzálne vysvetlenie. Samotní Holanďania ho však prijímajú ako časť dôvodov, prečo to tak je. Tradícia má pravdepodobne viacero zdrojov a postupne sa menila spolu so spoločnosťou. Napriek tomu sa myšlienka „viditeľného súkromia“ stala súčasťou kultúrnej identity. V niektorých interpretáciách dokonca otvorené okná symbolizujú spoločenskú rovnosť a odmietanie okázalosti.
Architektúra, svetlo a život v husto osídlených mestách
Praktickú rolu zohráva aj urbanizmus. Holandské mestá sú historicky veľmi husté a mnohé domy stoja priamo pri ulici bez predzáhradiek či vysokých plotov. Veľké okná preto slúžili ako spôsob, ako dostať do interiéru čo najviac denného svetla. V krajine s častým dažďom a krátkymi zimnými dňami bol prístup k svetlu mimoriadne dôležitý.
Niektoré zdroje pripomínajú aj čisto estetický či sociálny aspekt. Osvetlené interiéry pôsobia na uliciach príjemne a vytvárajú pocit útulnosti, ktorý Holanďania označujú slovom „gezellig“. Svetlo z domov tak symbolicky „oživuje“ verejný priestor a posilňuje atmosféru komunity.
Moderný pohľad: zvyk, ktorý prežil aj bez náboženstva
Dnešné Holandsko patrí medzi najsekulárnejšie spoločnosti Európy a veľká časť obyvateľov už náboženské dôvody vôbec nevníma. Zvyk otvorených okien však pretrváva, často jednoducho preto, že ľudia s ním vyrástli. Sociológovia hovoria o kultúrnej kontinuite. Čiže niektoré praktiky prežívajú aj vtedy, keď sa ich pôvodný význam stratí.
Zároveň ide o prejav spoločenskej dôvery. V krajine s relatívne nízkou mierou kriminality a silnou komunitnou identitou nie je ochrana súkromia vždy prioritou. Otvorené okná môžu dokonca podporovať neformálne kontakty medzi susedmi a pocit, že človek je súčasťou živého mestského prostredia.
Holandská realita je však pestrejšia než stereotyp. Mnohí obyvatelia závesy vlastnia a používajú ich najmä večer alebo v spálni, prípadne ako ochrana pred slnkom. Tiež sa očakáva aj od ľudí vonku, že nebudú mať stoličku pri takomto okne a nebudú dej za ním považovať za javisko. Alebo nebudú sledovať ich TV z ulice. Bolo by to zvláštne a aj spoločensky niečo neprijateľné. Tobôž dnes s mobilmi vo vačkoch, že by sme si robili snímky a záznamy toho, čo kde kto má. Skrátka pre nás Slovákov niečo nepredstaviteľné.
