Prečo zívame? Nie kvôli kyslíku, ale kvôli ochladeniu mozgu
Len niekoľko rokov dozadu sa podarilo vedcom objasniť príčiny zívania. Dovtedy sa predpokladalo, že zívanie spôsobuje nedostatok čistého kyslíka…
Len niekoľko rokov dozadu sa podarilo vedcom objasniť príčiny zívania. Dovtedy sa predpokladalo, že zívanie spôsobuje nedostatok čistého kyslíka v ovzduší a preto bolo prostým riešením „vetranie“. Dokonca panoval aj názor o tom, že tomu môže byť presne naopak. Že práve prebytok kyslíka sa zívaním dostane z pľúc rýchlejšie. Ak ste zívali na prednáške v škole, pre vyučujúceho ste mohli pôsobiť znudene a bez pozornosti. Avšak opak môže byť pravdou.
Mozog potrebuje ochladenie
Zívanie totiž spôsobuje vyššia teplota mozgu a jeho snaha ochladiť sa. Mozog je chránený lebkou a tak jediné miesto, ktoré mu umožní rýchle ochladenie je ústna dutina a jej otvorenie s načerpaním vzduchu. Aj preto prebieha zívanie práve s naháňaním zvuku cez otvorené ústa. Ak teda zívate, zívajte poriadne s čo najviac otvorenými ústami a doprajte teda mozgu dostatočný chládok. Zívame, keď sme unavení a vyčerpaní, telo a aj mozog mierne zvýši teplotu a keďže mozog dokáže pracovať len v určitom rozmedzí teplôt, telo má systém, ako mozgu pomôcť teplotu znížiť.
Davová psychóza
Zívanie je jeden z najľahšie nákazlivých javov. V skupinke ľudí postačí jediný, ktorý si zívne. Nejeden všímavý človek v tej chvíli v sebe objaví nutkanie rovnako tak si zívnuť. Mozog sa inšpiruje a naštartuje proces chladenia, hoci to sám za seba nemal v pláne a urobí to len v rámci akejsi prevencie. Ak zívajú zvieratá, takéto zívanie nie je až tak nákazlivé, ako keď náš mozog vníma iného človeka v takejto situácii.
