Len niekoľko rokov dozadu sa podarilo vedcom objasniť príčiny zívania. Dovtedy sa predpokladalo, že zívanie spôsobuje nedostatok čistého kyslíka v ovzduší a preto bolo prostým riešením “vetranie”. Dokonca panoval aj názor o tom, že tomu môže byť presne naopak. Že práve prebytok kyslíka sa zívaním dostane z pľúc rýchlejšie. Ak ste zívali na prednáške v škole, pre vyučujúceho ste mohli pôsobiť znudene a bez pozornosti. Avšak opak môže byť pravdou.
Mozog potrebuje ochladenie
Zívanie totiž spôsobuje vyššia teplota mozgu a jeho snaha ochladiť sa. Mozog je chránený lebkou a tak jediné miesto, ktoré mu umožní rýchle ochladenie je ústna dutina a jej otvorenie s načerpaním vzduchu. Aj preto prebieha zívanie práve s naháňaním zvuku cez otvorené ústa. Ak teda zívate, zívajte poriadne s čo najviac otvorenými ústami a doprajte teda mozgu dostatočný chládok. Zívame, keď sme unavení a vyčerpaní, telo a aj mozog mierne zvýši teplotu a keďže mozog dokáže pracovať len v určitom rozmedzí teplôt, telo má systém, ako mozgu pomôcť teplotu znížiť.
Davová psychóza
Zívanie je jeden z najľahšie nákazlivých javov. V skupinke ľudí postačí jediný, ktorý si zívne. Nejeden všímavý človek v tej chvíli v sebe objaví nutkanie rovnako tak si zívnuť. Mozog sa inšpiruje a naštartuje proces chladenia, hoci to sám za seba nemal v pláne a urobí to len v rámci akejsi prevencie. Ak zívajú zvieratá, takéto zívanie nie je až tak nákazlivé, ako keď náš mozog vníma iného človeka v takejto situácii.