Hoci sa bežne s týmito pojmami nestretávame, existujú a pomenúvajú pocity, emócie a vzťahy ľudí k niečomu neživému. K niečomu konkrétnemu. Sú to pojmy, aké by sme za iných okolností možno nikdy v živote nepoužili, avšak ak ich poznáme, možno dostáva meno niečo, čo v sebe cítime. Cítite, že až západom Slnka ožívate a noc, temná niekde uprostred lesa v strašidelnom tichu je to pravé pre vás? Alebo milujete Mesiac, ste ním fascinovaní, dokážete sa na neho pozerať hodiny a spojenie s ním vás uspokojí? Potom ten pocit a priamo vy máte konkrétne pomenovanie. Aké? Pojmy ceraunofília, dendrofília, astrofília, nyktofília alebo selenofília sú skloňované najmä na internete, v magazínoch a v záujmových témach. Dnes sa im budeme trochu venovať.
Selenofil miluje Mesiac (selenofília)
Selenofilom je človek, ktorý má rád Mesiac. Nie len preto, že mu osvetľuje cestu pri ceste z krčmy, alebo ho teší jeho celistvosť a farba. Je fascinovaný jeho existenciou, dokáže sa naň pozerať hodiny. Cíti vnútorný pokoj, šťastie, náklon pozitívnej energie a pohody, ak je Mesiac nad ním. Má ho rád, teší ho vidieť ho aj v neúplnej podobe. Selenofil je človek, ktorý to nemusí preháňať so vzťahom k vesmírnemu objektu. Jednoducho sa mu páči, má ho rád viac ako len súčasť oblohy. Znamená pre neho viac a tento vzťah cíti.
Je to pokojne nadšenec, ktorý sleduje Mesiac zo zeme ďalekohľadom, má preskúmaný každý kráter. Pozná ho z pohľadu mapy, výskumu aj z pohľadu histórie. Prípadne sa zaujíma len o jeden pohľad, no ovláda ho. Mimochodom, viete kto kráčal ako posledný po Mesiaci? Bol to americký astronaut Eugene Cernan, inak od Čerňanovcov z Vysokej nad Kysucou.
Nyctofil, alebo nyktofil miluje noc (nyktofília)
Prechádza lesom v úplnej tme asi nebude tým, po čom túži väčšina z nás. Komáre, neznáme zvery okolo a svietiace žlté oči pred vami. Nie, tmavý les nie je úplne to pravé orechové. Nyctofil si ale príde na svoje. Nie len v lese, ale pokojne aj v nočnej ulici. Miluje noc, obdivuje na nej možno pokoj, alebo len fakt, že tma skryje všetko vôkol neho a on vidí len to, na čo si posvieti. Prípadne využíva to, že je sám neviditeľný.
Je mnoho dôvodov, prečo milovať noc, alebo sa v nej cítiť ako doma. Možno až v bezpečí pred niečím konkrétnym aj nekonkrétnym. A ste nyktofil a selenofil zároveň, môžete byť aj astrofilom, či dendrofilom. Najmä v tom spomínanom nočnom tmavom lese.
Astrofil miluje hviezdy (astrofília)
Astrofilom je človek, ktorý miluje hviezdy. Venuje sa im či už z pohľadu astrológie, alebo z amatérskej roviny diváka a pozorovateľa voľným okom. Astrofilov je menej v mestách pre svetelný smog. Viac si hviezdy vychutnávajú ľudia žijúcich v horách a na odľahlých miestach. Astrofilom sa ľahko stane aj mestský človek, ktorý práve pre neznalosť hviezdnej oblohy odrazu na nejakom mieste spozná jeho krásu. Stačí vyhodiť poistky na celej ulici. Plne vážne. Niektorí New Yorčania, ktorí neopustili desaťročia Manhattan sú šokovaní, ak sa ocitnú niekde, kde vidieť až k hviezdam. Je to pre nich zážitok neraz na celý život a niet sa čomu čudovať, keď po nich zatúžia neskôr opäť.
Hviezdy sú Slnká vzdialených galaxií a solárnych sústav s vlastnými planétami. Svetlo z niektorých z nich k nám putuje z čias, keď po Zemi kráčali dinosaury. Je teda možné, že svetlo hviezdy, ktorú sledujeme môže pochádzať aj od hviezdy, ktorá v skutočnosti už zhasla. Viac o hviezdach vám povie astrofil. Rozozná súhvezdia, miluje ich rozmiestnenie a vyzná sa presne, kde je a kam sa otočiť, aby videl strelca, kozorožca a odpovie vám aj to, kde hľadať Južný kríž.
Dendrofil miluje stromy, alebo pobyt medzi stromami
Človek, ktorý miluje stromy. Rád sa dotýka živých kmeňov, rozoznáva kôru, drevo, jeho farbu, vôňu. Má rád prírodu, nepochybne má blízko k ekológii a stromy vníma ako nevyhnutnú zložku a kyslíkovú továreň. Dendrofil má rád stromy, uspokojuje ho pobyt v lese. Cíti spojenie s prírodou, môže sa so stromami dokonca zhovárať. Dendrofil môže dokonca uprednostňovať drevo aj vo svojom okolí, napríklad priznané drevo v nábytku, alebo materiál pre riad, obloženie stien a podobne.
Dendrofili boli nepochybne mnohí Kelti. Tí totiž vyznávali dub ako svoj posvätný strom. Mimochodom, vedeli ste, prečo klopeme na drevo ak nechceme niečo zakríknuť? Ide o zvyk, ktorý mali ešte Kelti. Klopali na kmene stromov, keď chceli prehovoriť k mŕtvym. Mŕtvi boli v zemi a kde mali korene stromy? Preto to spojenie. Strom majú ako zaujímavú atrakciu aj v jednom nemeckom mestečku. Pošta doň vkladá listy nezadaných ľudí, aby si našli lásku.
Len tak na okraj, príbuzný pojem – dendrológia je samostatný vedný odbor. Zaoberá sa skúmaním drevín, od kríkov po najväčšie stromy, ich letokruhy, ale v podstate zahŕňa aj výskum uhlia a skamenelín.
Ceraunofil miluje hromy a blesky (ceraunofília)
Ceraunofil. Tak a je to jasné. Cítime to mnohí, ale doteraz sme nepoznali názov. Ceraunofília, obľuba v prežívaní pohľadu na blesky a vnímanie hrmenia. Mnohí milujú ten pocit, keď je vonku búrka. Strieľajú hromy, blesky a vy máte ten úžasný pocit v celom tele, že ste v teple a suchu. Oči sa kochajú z každého blesku, jeho ohromnej sily a rýchlosti. Fascinuje vás každý jeden vykrivený tvar. Podvedomie skúša hádať, kde sa objaví, no realita nie vždy podvedomie poslúchne. Jedna šupa, dve, tretia. Odhadujete vzdialenosť podľa sekúnd a márne sa snažíte spomenúť, ako to vraveli v tom dokumentárnom filme?
Hromy sú ohromujúcim zvukom, ktorý sa rozlieva krajinou a nezaujíma ho, či niekto kvôli nemu nepočuje svoj obľúbený seriál. Rozum káže vyhodiť zo zástrčky televízor a kochať sa tým divadlom z okna. Aspoň pre ceraunofilov, ktorí očakávajú každú šupu a majú radosť z každého záblesku, ktorý osvetlí celú okolitú ulicu, či kopce nad vami. A ten hrom… jendoducho radosť to počuť.
Ak vám nič z popisu ceraunofila nepovedalo nič a ani neprinieslo žiadne emócie, jendoducho nie ste ceraunofilom. A to je úplne v poriadku. Rovnako tak, ako je úplne v poriadku, ak ceraunofilom ste. A nezaprší a nezaprší…
