Vysoké Tatry a túra na Popradské pleso: cesta plná detí, psov a mladých

Vysoké Tatry a túra na Popradské pleso: cesta plná detí, psov a mladých

Z mnohých cieľov vo Vysokých Tatrách je považované Popradské pleso medzi tie najobľúbenejšie. Je to aj preto, že túra je jednoduchá, náročná len iba ak časovo. Nejde o žiadne zásadné stúpanie a ani problematický terén. Chodník je totiž tvorený asfaltovou cestou, na ktorej je len pár nerovností a puklín, inak je hladký a čistý (sezóna 2021). Približne 4 kilometre dlhá trasa od preplneného parkoviska lemujúceho oba okraje cesty s nehoráznou sumou 10 eur parkovného na celý deň, nemá núdzu o vozidlá. Aj hornú cestu smerujúcu na Štrbské pleso lemujú vozidlá. Najmä v čase pekného počasia a voľných dní. Na čo sa pri plánovaní túry pripraviť?

Cesta pešo, alebo na dopravnom prostriedku

Vyhraďte si dve hodinky na cestu hore pomalou chôdzou, menej pri ceste naspäť. Na trase na Popradské pleso je len pár miest, kde sa dá sedieť a odpočinúť. Mohlo by ich byť pritom ešte viac a nezaškodili by aj odpadkové koše. Cesta slúži autám len minimálne, i to len prevádzke horského hotela pri Popradskom plese. Na ceste ráno nájdete takmer všetkých, ktorí smerujú hore. Okolo obeda sa miesi prúd zostupujúcich a prichádzajúcich, kým podvečer idú ľudia takmer výlučne len dole.

Popradské pleso, Vysoké Tatry

Z bicyklov sa najviac objavujú elektrické bicykle s podporným pohonom, čo do kopca pomáha nohám. Objavujú sa aj elektrické kolobežky, no tento zlý nápad pri postupnom stúpaní do kopca oľutujú najmä tí, ktorým nie je jedno, čo je s ich kolobežkou. Aj klasické kolobežky na ľudský pohon nie sú ničím neobvyklým. Do kopca si žiadajú mnoho šliapania a cesta naspäť nie je pre kolobežky tiež žiadna výhra. Kolobežkám horia kolesá trené o brzdy. Brzdy nestíhajú. Takmer 4 kilometre dlhá trasa „z kopca“ je vážny záber na brzdy, ktoré pri kolobežkách čelia vyššiemu treniu a celkom iným podmienkam ako na bicykloch.

Popradské pleso v cieli

Krásna čistá voda obklopená nádhernými štítmi Vysokých Tatier. Miesto, ktoré pri krásnom počasí naozaj vynikne krásou a farbami skál. Pestrá škála generácií návštevníkov od batoliat po najstarších je bežná možno pri Štrbskom plese, no pri vyššie položených plesách sa už s kočíkmi nemožno stretnúť. Pri Popradskom plese sme narazili aj na vozičkárov, hoci na konci sa musia pasovať so zhoršeným chodníkom pri pohostinstve a horskom hoteli.

Popradské pleso, Vysoké Tatry

foto: prítok a priechod bližšie k plesu poskakujúc po kameňoch

Napriek tomu, že sa na trase nachádza viac kočíkov a detí šliapajúcich po svojich, by sme očakávali nejaké zázemie pre najmenších. Ihrisko, zábava, pieskovisko, prípadne čokoľvek iné. Nachádzame však len rozpadnuté drevené ihrisko z guľatiny, kde v minulosti boli hojdačky a podľa varovných cedúľ aj trampolína. Dnes tu nie je nič. Drevo je prehnité, v domčeku sa nachádza len pár drevených hríbikov a pod ním rozpadnuté pieskovisko bez hračiek. Jediná hojdačka pre dvoch je vlastne pre jedného, keďže druhá časť je prehnitá. Ten sediaci na ten neprehnitej tak ani nemusí sadať. Pre deti tu pri horskom hoteli vlastne nie je nič. Je tu viac sedenia a reštauračné služby. Inak pekný výhľad na Popradské pleso. Lenže…

Aj nedostatky

Popradské pleso je krásna vodná hladina obklopená kamenistým brehom. Zísť dole na miesta, ktoré sú aspoň trochu fotogenické, je „o hubu“. Cesta k vode na breh je cez pomerne nebezpečný vyšliapaný chodník. Zídete zhruba tri metre a ste pri kamenistom brehu, cez ktorý preteká voda a malé deti musíte prenášať. Bicykle, či kolobežky nechať hore. Riziko, že si namočíte nohy, je veľké. Prípadne vyrazte do okolia. Na mieste si vieme predstaviť krásne drevené mosty, alebo schodíky. Tatry sú poznačené betónovou výstavbou, porozbíjaným azbestom tam, kde ho nečakáme, ale z prírodného materiálu – dreva, by na takomto krásnom mieste nezaškodil mostík, či priechod k brehu popradského plesa. Veľmi rýchlo by sa z tohto miesta stalo ešte viac fotogenickejšie, než miesto síce prírodné, ale nebezpečné pre deti, či starších.

Nedostatkom sú azda žiadne smetné koše. Psov je množstvo, ale pozbierané exkrementy nie je kam dávať. Jediný kôš, ktorý se našli, je na plast. Papierové obaly je nutné vziať so sebou. Za chatou je veľký kontajner určený na odpad z prevádzky. Skúste to tam.


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.