Kiwano, oranžová pichľavá exotická uhorka z Afriky s vitamínmi

Kiwano je jedno z tých druhov ovocia, ktoré sa pred Vianocami objavuje vo väčšej miere v niektorých obchodoch. Exotické ovocie sa predsa len stalo akýmsi symbolom na štedrovečernom stole a sem tam siahneme aj po väčšej exotike, ako len ananásoch a kokosovom orechu.

Pri kiwane by sme sa však v skutočnosti mýlili, ak by sme ho nazvali ovocím. V skutočnosti ide o zeleninu, veľmi podobnú uhorke vývojom aj vnútrom. Jej latinský názov znie „Cucumis metuliferus“. Pôvodne pochádza z oblastí púšte Kalahari, no dnes sa jeho pestovaniu venujú aj v iných tropických miestach.

Kiwano po fyzickej stránke

Kiwano vyzerá ako prerastený šišatý gaštan, pri ktorom sa Matka Príroda pomýlila nie len vo veľkosti, ale aj vo farbe. Jeho telo pokrýva mäkká šupka, ktorá ukrýva na želatínu podobné vnútro. To je plné semienok v oveľa väčšej miere, ako pri uhorkách známych z našich končín. Zelená dužina je mäkká a na niektorých miestach sa drží na stene pevnejšie, inde sa dá ľahko oddeliť lyžičkou. Ak vás Kiwano zaujalo v obchode, je dobré, ak nie je nikde otlačené, preliačené a ani poškodené. Pevné a pekné by mali byť aj pichliače. Správne skladovanie v obchodoch by malo pozostávať z jednotlivo uložených plodov samostatne od seba, alebo len šetrne uloženého bez veľkého poškodenia.

Kiwano po výživovej stránke

Kiwano má plod veľký približne 10 centimetrov. V jeho 100 gramoch dužiny možno nájsť až 123 miligramov draslíka, 40 miligramov horčíka, 1,1 miligramu železa, zhruba 2 gramy bielkovín a 5,3 miligramov vitamínu C, vápnik a sacharidy. Chuť tejto zeleniny sa dá popísať zložito. Jesť ho surové bez prímesí, šalátov a jogurtov, znamená najviac sa vystaviť jeho chutiam. Tie vám budú pripomínať banán, najmä vďaka druhej chuti. Po chuťovej stránke vám bude pripomínať uhorku obohatenú o väčšiu dávku vitamínu C. Aj preto, že možno chuť tohto plodu nebude až tak zásadná, používa sa skôr pri ďalším spracovaní.

Poteší ako prímes v jogurtoch, v šalátoch a rôznych nápojoch. Spracovanie kiwana v rámci kuchyne môže byť pre začiatok mierne nešikovné. Prekrajovanie je možné naprieč telom plodu podobne ako sa tak robí pri uhorke klasickej. Šúpanie možné nie je pre pichliače, ale aj stavbu plodu. Dužina sa dá vyberať lyžičkou, alebo manuálne. Pri ručnom manipulovaní s vnútrom sa oddeľujú jednotlivé semienka aj s bohatým dužinatým povlakom, čo pripomína „neporiadok“ pri krájaní mäkkých rajčín. To je následne možné vypiť. Povlak na rukách a ústach po vyschnutí obsahuje citeľný vitamín C.