Ľudovít Fulla – zakladateľ slovenskej výtvarnej moderny

Ľudovít Fulla je považovaný za jedného zo slovenských autorských pokladov. Okrem maliara bol skvelý grafik a ilustrátor. Ako prvý zo slovenských maliarov pohotovo reagoval na podnety európskej výtvarnej moderny. Inšpiroval sa moderným folklórom a jeho diela boli špecifické prvkami kubizmu, ruskej avantgardy, tradičnej ikonografie, nemeckého expresionizmu a detského výtvarného prejavu. Počas svojho života vytvoril mnoho diel, ktorých originály majú dnes obrovskú hodnotu.

Zdroj: https://www.sprievodcaposlovensku.com

Láska k maľbám od mladosti

Fulla sa narodil v meste Ružomberok 27.2.1902 v rodine mäsiara, ktorý zároveň so svojou manželko vlastnili malé pohostinstvo. Matka Žofia ovplyvnila talentovaného Ľudovíta predovšetkým svojou citlivosťou a zmyslom pre krásu, po otcovi Leopoldovi zdedil zase cieľavedomosť a ambicióznosť. Jeho vývin podnietila nie len výchova, ale aj prostredie, v ktorom vyrastal. To, čo je dnes možné vidieť v jeho dielach odrážajú aj spomienky na mladosť uprostred liptovskej prírody.

Svoje štúdium začal na miestnej Ľudovej škole a následne na gymnáziu, ktoré kvôli láske k maľovaniu zanedbával. Po jeho neúspešnom ukončení, šiel študovať na Obchodnú školu v Dolnom Kubíne. V roku 1922 začal navštevovať Umeleckopriemyselnú školu v Prahe a tu začal naplno rozvíjať svoju kreativitu v kreslení a maľovaní. Po skončení štúdií sa Fulla venoval najmä knižnej ilustrácii a v tejto činnosti plánoval pokračovať aj po návrate na Slovensko v roku 1927. V dôsledku záporných ohlasov na jeho ilustrácie a tvorbu začal napokon učiť na meštianskej škole v Senci a na gymnáziu v Malackách. Nepriazeň osudu mladého umelca priviedla k podstatnej časti jeho poslania – maľbe a grafike, ktorým sa začal najmä počas ďalšieho pedagogického pôsobenia v bratislavskej Škole umeleckých remesiel intenzívne venovať.

Hlásateľ radosti

Vo svojich umeleckých začiatkoch hľadal Fulla nové spôsoby, akými sa môže prejaviť. Bol považovaný za najväčšieho hlásateľa radosti. Začínal sociálne ladenými olejomaľbami, ktoré zobrazovali jeho detstvo. Tie prezrádzajú maliarovo smerovanie k maximálnemu uplatneniu farby, ako aj inšpiráciu moderným smerom fauvizmom, vychádzajúcim z impresionizmu, odmietajúcim staré tradičné formy a zdôrazňujúcim citovosť, farebnosť a tvorivý experiment. Charakteristiku Fullovej tvorby z tohto obdobia dokumentuje najmä obraz Revúcka madona, ktorý naznačuje vzťah grafiky a maľby, nadviazanie kontaktu s ľudovým umením a tradíciou, ale aj prechod od raných sociálnych motívov k oslave materstva.

Ľudovít Fulla: Poľnohospodárstvo, 1957
Zdroj: https://www.galerialm.sk

Manifest moderny

Ľudovíta Fulla spoznal popri štúdiu v Prahe umelca, Mikuláša Galandu. Spájala ich nielen práca, ale aj úprimné priateľstvo, hoci boli odlišné typy. Fulla bol ráznejší, Galanda tichší. Obaja však mali spoločný cieľ, ktorý na začiatku 30. rokov pretavili do prvého slovenského manifestu moderného umenia – Súkromných listov Fullu a Galandu. V nich vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a žiadali uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, charakteristickým pre život človeka a spoločnosť 20. storočia.

Obdobia kritiky a rozkvetu

Ľudovít Fulla, ktorého diela si postupne vydobyli uznanie, sa stal v 40. rokoch terčom útokov. Jeho umenie bolo kritikmi považované za nežiaduce a zvrhlé. Obdobie po roku 1945 je obdobím nového rozkvetu Fullovho umenia, v ktorom oslavuje predovšetkým slovenského človeka. V roku 1956 sa presťahoval do Žiliny, kde o dva roky neskôr založil súkromnú galériu. Pár rokov neskôr mu zomrela manželka. Táto udalosť poznamenala život Ľudovíta Fullu natoľko, že opäť zmenil svoje pôsobisko. Vrátil sa do rodného domu v Ružomberku. Fullova umelecká činnosť trvala až do jeho staroby. Svoje posledné chvíle prežil v sanatóriu v Bratislave, kde 24. Apríla 1980 zomrel.

Ťažko dostupné maľby

Obrazy Ľudovíta Fullu sa na trhu objavujú striedmo. Väčšinu svojich diel venoval štátu a preto len málo z nich zostalo v súkromnom vlastníctve. Cena Fullových obrazov má jednoznačne rastúci trend. Nakoľko nie sú na trhu dostupné a v momente, keď sa akékoľvek z nich na predaj objaví, hneď vzbudia obrovský záujem.

Najznámejšie diela Ľudovíta Fullu

V jeho najznámejších maľbách použil techniku olej na plátne.

• Deti pri mori 1929
• Madona s anjelom 1929
• Rybári 1930
• Balóny 1930
• Požehnanie statku 1932
• Vyhnanie z raja 1932
• Pieseň a práca 1934 – 1935
• Madona s anjelmi 1946
• Slovenská svadba 1946
• Jánošík na bielom koni 1948
• Slovenská nevesta 1949
• Zuzana a starci 1960

Okrem malieb vytvoril množstvo známych grafík a ilustrácii pomocou akvarelu.

Ilustrácia

• Popolvár
• Zakliaty zámok
• Braček jelenček
• Hrdá panička

Grafika

• Notre Dame v Paríži
• Veterná Bratislava
• Vtáčia krajina

„Moderný maliar nemaľuje len to, čo vidí, ale aj to, čo o veci vie. Doplňuje viditeľný svet, je básnikom a tvorcom.“