Profesor Konrad Zacharias Lorenz bol významným rakúskym zoológom, lekárom, filozofom a etológom. Narodil sa 7. novembra 1903. Študoval vo Viedni aj v New Yorku. Jeho smerovanie k medicíne ovplyvnil otec Adolf Lorenz, významný ortopéd, ktorý sám za svoj výskum v oblasti kĺbov patril medzi kandidátov na zisk Nobelovej ceny.
Foto: youtube video: youtube.com
Následne smerovanie k prírode ovplyvnilo prírodné prostredie a jeho záujem o zvieratá. Ich vlastná záhrada sa pre jeho záujem o zvieratá a ich pozorovanie menila na malú zoologickú záhradu s rybníkom. Venoval sa štúdiu vštepovania informácií do pamäte, učeniu, ale hovoril aj o vrodených preddispozíciách, o inštinktoch, ktoré vo výraznej miere ovplyvňujú správanie.
Divé kačky a vtáky v jeho blízkosti
Mnoho krát sa objavil na fotografiách s kačkami, alebo inými vtákmi. Stali sa totiž symbolom jeho úspešných prác a výskumov. Sám mal doma havrana, ktorého správanie ho fascinovalo napríklad pri upozorňovaní na nebezpečenstvá, či zmeny v okolí.Boli to práve vodné druhy divožijúcej hydiny, ktorej správanie skúmal a preslávili ho po celom svete. Jeho obľúbenými objektmi skúmania boli tiež ryby. Aj počas svojej odbornej činnosti vo svojom najproduktívnejšom období sa venoval zvieratám vo Viedenskej zoologickej záhrade, ktoré mali ťažkosti s adaptovaním sa na nové prostredie. Jeho výskumy vtákov, vlkov a rýb nebol významný len pre prírodné vedy. Zásadné sa stali preto, že nimi ovplyvnil aj humanitné odbory, etiku a sociológiu.
Na diela plodný, ocenený Nobelovou cenou
Svetového uznania sa Konrad Lorenz dočkal v roku 1973, kedy získal Nobelovu cenu zamedicínu a fyziológiu spolu so svojimi kolegami Karlom von Frischom z Rakúska a Nikom Tinbergenom z Holandska. Je považovaný za zakladateľa vedného odboru etológia, ktorý skúma nielen spoločné znaky živočíšnych druhov, ale aj ich správanie. V roku 1935 napísal knihu: Spoločník v živote vtákov. V roku 1963 vyšla neobyčajná kniha Takzvané zlo (Das sogenannte B“se.). V roku 1973 vyšla úzka, ale úspešná kniha Osem smrteľných hriechov civilizovaného ľudstva. V rovnakom čase vyšla aj kniha Odvrátená strana zrkadla(Die Rckseite des Spiegels) o vrcholoch poznania, ktorými sa odlišuje človek od zvierat. Šlo o rok, keď sa ako dôchodca usadil v rodnom Rakúsku. V roku 1983 v Rakúsku vyšla jeho kniha Ubúdanie ľudskosti, v ktorej opäť nie je optimistický k hodnoteniu stavu prírody a ľudstva. Viacero jeho kníh aj názorov je varovaním pred vlastnou záhubou ľudstva napriek jeho „civilizovanosti“. Upozornil tiež na fakt, že zvieratá majú inštinktívne zábrany, ktoré bránia, aby podľahli svojej vlastnej agresivite. Človek však túto schopnosť vývojom stratil. Prvou knihou, ktorá sa objavila v Československu, bola Rok husi divej z roku 1978, ktorú vydalo vydavateľstvo Príroda (dnes divízia vydavateľstva Ikar, a.s.) po revolúcii v roku 1989. Bola jednou z prvých kníh u nás, ktoré vyjadrovali slobodné západné myšlienky, hoci ich sloboda sa týkala vzťahov človeka s prírodou.
Zomrel vo veku 85 rokov vo Viedni 27. februára 1989 a dodnes patrí medzi populárnych a uznávaných vedcov, ktorého meno si pripomínajú pokračovatelia v etológii a príbuzné vedné odpory tohto multidisciplinárneho vedného smeru. Pomenovaný je po ňom biologický výskumný ústav pre štúdium správania zvierat Inštitút etológie KonradaLorenza na Savoyenstraße 1a vo Viedni.
