Mama na prenájom je nový seriál z produkcie televízie Markíza. Onálepkovaný je verejnosťou ako náhrada za Oteckov, za čo môže aj obsadenie Vladimíra Kobielskeho a neskôr aj Mareka Fašianga. Nakrútený je podľa vzoru nie tak starého úspešného tureckého seriálu, hoci upravený na slovenské podmienky. Podobne ako Oteckovia, aj Mama na prenájom je seriál nakrúcaný v ateliéroch, teda nie v reálnych stavbách a uliciach, hoci občasné pohľady na ulice a nehnuteľnosti nám úspešne tento dojem dodajú. Nuž a práve tu je určitý problém v tom, ako nesedí architektúra.
1. Architektúra rodinného domu nesedí
Dôležitou postavou je malá Hanka, alebo aj dedo Edo (Kobielski). Hanka má krásnu izbičku so strešným oknom. Pre ateliérových filmárov je to minimálna komplikácia, keďže nemusia za oknom riešiť pozadie a svetlo. Lenže opakované pohľady na celý ultramoderný dom nám ukazuje stavbu, ktorá nemá žiadnu príležitosť k tomu, aby nejaké strešné okno so sklonom strechy vôbec existovalo. Nemá kde.
2. Nesedí ani reštaurácia
Pohľad na Zelený dom (kľúčová reštaurácia seriálu Mama na prenájom) z vonka nám zachytáva drobnú milú stavbu bez označeného parkoviska. Občas kamera zájde aj za túto stavbu a z pohľadu vyplýva, že ide o veľmi malý priestor. Následne však nesedia okná a napríklad taká kuchyňa už vôbec nemá žiaden priestor na to, aby mohla vôbec kde stáť. Stavba je na to príliš malá.
3. Recyklácia pána Profesora (príliš) mladými
Dôležitá dejová línia sa točí okolo tímu pôrodníkov. V tíme súkromnej pôrodnice však chýba skúsený odborník, človek aký je reálny pre Slovensko. Stará skúsená kapacita. Namiesto toho vidíme v úlohách pôrodníkov výhradne tých, ktorí len pred dvoma rokmi študovali na gymnáziu u Tomáša Maštalíra, riešili trendy tínedžerov a čítali zásadne Refresher, ako product placement. Príliš mladé úlohy sa ešte nevytratili z pamäte a už sa objavujú ako vyštudovaní odborníci v pôrodníctve v seriáli Mama na prenájom. Tí sú na tom dokonca tak dobre, že nepotrebujú žiadne vzdelávanie, konferencie, nespomínajú veľmi školu a realitu, aká by sa týkala mladého pôrodníka.
4. Invazívny product placement
Reklama, ktorú tvorcovia vtesnali do množstva situácií a dielov, je ako päsť na oko. Najmä zmienka o akejsi appke, ktorá nás provokovala a lanárila na bazárový predaj v dvoch dieloch. Vsadená bola do úst a scén, kde bola čistou reklamou a podobne je tomu aj pri iných pokusoch. Ak do seriálu nevložia zmienku o tom, že musíme ísť voliť, tak to nedosiahne úroveň Oteckov a sčítania ľudu.
5. Ukážky na budúci diel sú úmyselná dramatizácia
Každý jeden diel ponúka pohľad na to, na čo sa môžeme tešiť v ďalšom diely. Vždy však ide o pozliepanú dramatizáciu v takom zostrihu, že čakáme absolútny pád scény otrasy v základoch, rozchody a pod. Vo výsledku je to len parádne lákadlo, pretože sa vždy dozvieme, že dej sa nikam nevystupňoval, je pokojný a ani len hudba nám v danej chvíli nechcela zvýšiť adrenalín, ak žiadna nebola. Skrátka nikdy tá emócia zo záveru a ukážok nie je tá istá, ako pri sledovaní.
