Rypoš je výnimočným tvorom. Dožíva sa oproti iným hlodavcom extrémne veľa rokov, žije v kolóniách a spôsobom života pripomína skôr včely, ako hlodavce. Rypoš obýva malé chodbičky v zemi a na povrch takmer nevychádza. Zoológovia ich objavili len pred zhruba dvesto rokmi a odvtedy nás neprestali fascinovať. Jeho životným prostredím je africká pôda v širšej oblasti Somálska, Etiópie až Kene, nie priveľmi hlboko a živí sa hľuzami, hmyzom a rastlinnou potravou. Majú dokonca vyvinutý systém, pri ktorom niektoré hľuzy objedajú postupne tak, aby stihla dorastať.
Zvláštne telo
Sú holé, nemajú srsť, jedine ak pri nose niekoľko fúzov slúžiacich na orientáciu v chodbičkách. Napriek tomu, že v chodbách nemá dostatok kyslíka a skôr by mohol byť vystavený problémom s oxidom uhličitým, jeho stavba tela mu umožňuje bez ťažkostí prežívať aj v takomto prostredí. Aj staršie rypoše majú rovnaké telo a bunky v rovnakom stave, ako rypoše veľmi mladé. Tým vyvolávajú otázniky vedcov už dlhé roky. Nájsť zviera s rakovinou je nemožné. Podobajú sa na zvráskavené myši, majú podlhovasté nevzhľadné telo, no fascinujúci spôsob života.
Chodby vytvárajú svojimi hryzadlami a labkami. Hryzadlá majú zaujímavosť v podobe zatvárania úst až za zubami. Kým človek, alebo akékoľvek iné zviera svoje ústa zatvára a zahaľuje tým zuby, rypoše zatvoria ústa, ale zuby sú stále vonku. Je to preto, aby pri razení chodieb do úst neprenikali nečistoty a hlina.
Život v kolónii ako včely či hmyz
Zdá sa až neuveriteľné, že toto zviera žije život podobný ako u včiel. Nejde o samotára, žije v kolóniách s pokojne až 80 členmi a viac, ktoré sa delia na matku, robotnice a plodných samcov. Robotnice sú neplodné sterilné jedince, matka je tou, ktorá rodí mláďatá, naraz aj dve desiatky malých. O matku aj mladé sa starajú robotnice deliace sa do rôznych funkcií, prinášajú potravu a spoločne sa o ňu aj delia, prípadne iné neplodné jedince sa venujú čisto hĺbeniu tunelov, či kŕmeniu malých. Kráľovná sa môže dožiť niekoľko desaťročí, hoci jej telo vykazuje známky dvojročného zvieraťa. Kuriozitou je, že ide o studenokrvného živočícha, ktorý necíti bolesť. Ohrievanie v prípade zníženej teploty je vyriešené naozaj jednoducho. Viac členov sa pritlačí k sebe a tak trávia oddychový čas.
Jeho latinský názov znie Heterocephalus glaber, aj keď je jediným tvorom rodu Heterocephalus. V anglicky hovoriacich krajinách sa im hovorí Mole rat (krtí potkan). Dnes púta pre svoje neobyčajné vlastnosti pozornosť vedcov, napríklad aj tých na videu nižšie.
