Život v ekonomicky vyspelejších krajinách ako je tá naša sa spája väčšinou so superlatívmi. No v momentálnej celosvetovej kríze sa drží na popredných miestach práve Slovensko. To, ako sa žije v Holandsku, v Amsterdame počas korona krízy, priblížila Laura.
„Do potravín som si dala šatku cez ústa a pozerali na mňa ako na blázna.“
Ako dlho žiješ v Amsterdame a akoby si opísala tamojší život?
V Amsterdame žijem už tri roky a prišla som sem primárne za bakalárskym štúdiom. Život tu je úplne iný ako v Bratislave. V prvom rade tu je cítiť, že tu všetko funguje; sú tu pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané a sú striktne kontrolované (okrem pravidiel s korona vírusom, k tomu sa dostanem neskôr), napríklad – pitie na verejnosti je pokutované až 95 eurami. Rušenie nočného pokoja , močenie do kanála či hádzanie odpadkov na zem môže byť vyčíslené až na pokutu 140 eur. Nakoľko tu sú všetky smetné koše vložené v zemi, nezapáchajú a vyzerajú aj esteticky dobre – ulice sú tak čisté a príjemné na prechádzku. Navyše, v noci sa tu ako žena cítim bezpečne, aj keď som sama.
Holanďania sú veľmi pozitívny a šťastný národ, všetci hovoria výborne po anglicky, dokonca aj seniori! Niektoré zdroje uvádzajú, že až 93% obyvateľstva Holandska ovláda plynule anglický jazyk. Ďalší veľký rozdiel sú bicykle, sú absolútne všade. Vďaka vyhradeným jazdným pruhom je jazda na bicykli jednoduchým a zdravým spôsobom, ako sa dostať kamkoľvek v meste, navyše sa takto viac berie ohľad na životné prostredie.
foto: prázdne ulice Amsterdamu, autor: Laura
Zahraniční študenti, ktorý prišli za štúdiom do Holandska, môžu dostať až 400 eur (study finance) od Holandskej vlády, ak odpracujú minimálne 56 hodín mesačne popri dennom štúdiu na vysokej škole. Navyše môžu získať zadarmo cestovanie dopravou po celom Holandsku (vrátane vlakov) počas pracovných dní, alebo víkendu – tento cestovný produkt a mesačný grant 400 eur študent nemusí platiť naspäť, ak absolvuje štúdium a získa diplom do 10 rokov. Bratislavu ľúbim a určite by som sa raz chcela vrátiť, keď to bude vyzerať troška podobnejšie a progresívnejšie, ako napríklad v Amsterdame.
Ako si vnímala situáciu, keď sa korona dostala do Európy?
Určite ma to vystrašilo, nečakala som, že sa korona vírus dostane do Európy tak rýchlo. Zvažovala som, či sa vrátiť domov do Bratislavy, ale môj domov je momentálne tu, cítim, že tu mám pocit zodpovednosti a záväzky, ako škola a práca. Už zo začiatku pandémie som bola obozretnejšia a často si umývala ruky, vyhýbala sa davom ľudí, aj keď obmedzenia nariadené štátom nastali až oveľa neskôr.
Kedy sa začala táto choroba objavovať v Amsterdame?
Celkom neskoro, ale všetci sme to už celkom očakávali, nakoľko všetky krajiny okolo nás mali vysoký počet nakazených. Prvý potvrdený prípad tu bol 28. februára, pamätám si to veľmi dobre, keďže som v ten víkend mala oslavovať moje narodeniny. Aj keď bola korona v Amsterdame len v začiatočnom štádiu, začala som zvažovať, či by nebolo lepšie moju oslavu zrušiť. Po dlhom presviedčaní a ubezpečovaní mojimi kamarátmi sa oslava konala a našťastie sa nikto nenakazil. V Holandsku celkovo bolo vtedy iba 5 nakazených a z toho jedna osoba v Amsterdame.
Boli tam zavedené opatrenia rovnako ako na Slovensku?
Ako som už spomenula, prvý nakazený korona vírusom bol potvrdený 28. februára. Odvtedy sa počet nakazených iba zvyšoval a viac-menej do polovice marca s tým neboli spojené žiadne vážne obmedzenia. Holandský premiér Mark Rutte tak konal práve preto, aby ochránil holandskú ekonomiku, chcel predísť tomu, aby ľudia stratili prácu. Vtedy bolo Holandsko názoru, že sa proti korona vírusu postaví kolektívnou imunitou – čo by znamenalo nechať veľké množstvo ľudí chytiť chorobu, a tým si voči nej vyvinúť imunitu, aby sa zastavilo šírenie vírusu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však túto stratégiu kritizovala a uviedla, že je potrebné prijať oveľa väčšie opatrenia.
foto: prázdne ulice Amsterdamu, autor: Laura
Od 12. marca avšak rozhodlo ministerstvo školstva o tom, že do konca marca nebude prebiehať žiadna fyzická výučba na pôde školy a bude výlučne online. To už sme mali v Holandsku potvrdených cez 1000 prípadov. V rovnakom čase začali všetci pracovať z domu a veľa obchodov sa pomaly začalo zatvárať. Avšak nikdy tu neboli striktné nariadenia uzavrieť všetky obchody – zavreli sa iba tzv. kontaktné obchody a služby ako kaderníctva, kozmetické salóny, fitness centrá a pod. Obchody s oblečením a nábytkom však mohli samé rozhodnúť, či ostanú aj naďalej otvorené pod určitými nariadeniami. Nikde sa neplatí hotovosťou a akceptuje sa iba platba kartou.
V apríli pribudli ďalšie nariadenia, to už tu bolo cez 20 000 nakazených. Odvtedy je nariadené udržiavať 1.5 m odstup od okolitých osôb, max 3 osoby sa môžu stretnúť na voľných priestranstvách. Mestské parky ostali otvorené. Dnes je tu už takmer 35 tisíc prípadov.
Vedela by si opísať správanie tamojších ľudí vzhľadom na koronu?
Samozrejme, treba najskôr spomenúť, že Holanďania majú pevné zdravie a pri návšteve lekára často odídete s odporúčaním dať si paracetamol, nakoľko antibiotiká predpisujú zriedka a všetci sú tu v perfektnej kondícií. Bohužiaľ, vyzerá to tak, že Holanďania sa takto cítia aj počas pandémie – ako nezraniteľní. Nakoľko bývame v apartmáne v centre, steny sú v týchto starých domoch veľmi tenké a všetko je počuť. Naši susedia majú minimálne 3x do týždňa niekoho na návšteve v byte, stretávajú sa pod domom a nedodržiavajú ani zďaleka odstup (česť výnimkám). Rúška tu nikto nenosí, nebolo to nariadené štátom ani tomu nikto neverí.
Do potravín nás začali púšťať iba v obmedzenom počte, regulujú to podľa počtu nákupných košíkov v obehu – každý si musí v potravinách zobrať jeden košík. Ten je vždy na konci vydezinfikovaný predavačmi v potravinách. Predavačky za kasou nosia občas sterilné rukavice, rúška nikdy. V niektorých potravinách je udaný smer nákupu páskami medzi regálmi, ktoré zabraňujú spätnému sa vráteniu v obchode.
Mestské parky sú aj naďalej otvorené, ľudia sa zgrupujú a viac-menej po príchode do parku človek nemá pocit, že by nejaká karanténa existovala. Ľudia sú na pikniku, 1,5 m odstup je odignorovaný a na deke sedí v kruhu 5 – 6 ľudí, ťažko veriť, že by boli všetci rodina alebo spolubývajúci. Život v Amsterdame sa zastavil iba nachvíľu, asi tak na 2 týždne a potom sa vrátil veľmi rýchlo späť do starých koľají.
Holandsko má väčšinu roka pochmúrne počasie, no počas karantény tu boli jedny z najteplejších slnečných dní, okolo 20 stupňov. To si samozrejme nikto nemohol nechať ujsť. Napriek karanténe sa ľudia fotia na sociálnych sieťach, ako napríklad na Instagrame, kde chodia z jednej „barbeque“ na druhú, alebo sa stretávajú v parkoch s argumentom – že keď sa stretávajú s tými istými ľuďmi, ktorí vedia, že nie sú chorí, tak sa nič nestane. Vďaka bohu takto nezmýšľa až tak veľa holandských študentov.
Na internete sa často objavujú vtipné obrázky s vykúpeným toaletným papierom a konzervami. Začali takto „blázniť“ aj Holanďania?
Samozrejme! Ako blázni! Hneď prvý týždeň karantény sme mali problém zohnať toaletný papier a žili sme doma iba na vreckových servítkach a kuchynských rolkách. Pulty s kuracím mäsom boli vykúpené, žiadna múka, základná zelenina, polotučné mlieko… prvý týždeň aj pol karantény bolo peklo v potravinách, lebo nič z toho, čo som potrebovala, som nemohla nájsť. Navyše objednávka potravín cez internet mala čakaciu dobu na voľný slot až o tri týždne.
Ako prežívaš karanténu ty?
Prvé dva týždne karantény boli celkom príjemné, mala som pocit, akoby boli prázdniny. Neskôr to už začalo byť horšie, dni sa zlievali a veľmi mi začala chýbať denná rutina. Momentálne píšem doma bakalársku prácu a snažím sa prehrávať si online prednášky. Pracujem z domu a snažím sa robiť veci, na ktoré predtým nebol čas – čítať knihy (nie tie povinné do školy), upratovať, maľovať či piecť. Na nákupy chodíme s priateľom raz týždenne, s takým tým vozíkom pre seniorov, veľa sa tam zmestí.
foto: prázdne ulice Amsterdamu, autor: Laura
Chodíme sa prejsť do mesta večer, keď sú ulice prázdne, nech sme aspoň troška na čerstvom vzduchu. Snažíme sa vyhýbať ľudom na ulici keď si ideme zabehať a vždy si doma poriadne umyjeme ruky aj displeje na telefónoch. Keď si niečo objednáme cez internet, iba na diaľku otvoríme dvere a kuriér nám položí balík na schody, rovnako aj donášky jedla (ktoré sa snažíme limitovať). Nestretávame sa s kamarátmi, vôbec. Rúška nenosíme, nakoľko sú cez internet aj v lekárňach vypredané (Kto ich ale nosí, keď ich nikde v uliciach nevidíme?). Do potravín sme párkrát išli so šatkou cez ústa, ale to na nás všetci zazerali. V poslednej dobe som mala problémy so žalúdkom a chcela som sa vyhnúť návšteve lekárky alebo nemocnice, kvôli korone.
Nakoniec som zistila, že moja doktorka svoju ambulanciu ani otvorenú nemá, iba pre akútne prípady. Moju diagnózu identifikovala rýchlo cez telefón a predpis na liek mi poslala priamo do lekárne, kde som si ho vyzdvihla. Som doma v karanténe, ale čoskoro sa všetko vráti v Amsterdame do normálu, základné školy sa otvárajú už 11. mája.
Autorka sa pýtala Laury, ktorá v Amsterdame žije a domov sa plánuje vrátiť až po ukončení štúdia, veríme, že jej pobyt v Holandsku už bude naberať len pozitívny smer. To ako sa správame u nás na Slovensku nie je všade samozrejmosťou, s korona krízou bojujeme a vďaka našej kolektívnej zodpovednosti sa zdá, že zatiaľ úspešne.
Pripravila Anna Záhumenská
