Recenzia knihy: Mengeleho dievča, plná hrôzostrašných spomienok

Mengeleho dievča

„Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem.“ Spomienky Slovenky Violy Stern Fischerovej, ktorá prežila štyri koncentračné tábory, spísala skúsená reportérka Veronika Homolová Tóthová. Spomienky, z ktorých človeka mrazí. Pani Fischerová našla v sebe po rokoch tú silu, aby vyrozprávala svoj príbeh v pekle, v ktorom vďaka šťastiu a náhode prežila. Chcela tým odovzdať odkaz budúcim generáciám, aby pred skutočnou históriou nezatvárali oči.

Mengeleho dievča

 

Od pokojného detstva k peklu na zemi

Začiatkom knihy pani Viola spomína na svoje detstvo a dospievanie, ktoré prežila v rodnom Lučenci. Narodila sa ako tretie, najmladšie dieťa svojim milujúcim rodičom, na ktorých spomína doteraz iba s láskou. Rodina sa však hlásila k židovskému náboženstvu. Detstvo mala také, ako ostatné dievčatá, chodila do školy, pomáhala doma a vo svojich šestnástich rokoch sa prvýkrát zamilovala. Život by bola prežila pokojne, po boku svojej vtedajšej lásky, keby sa v druhej polovici 30. rokoch nezačala šíriť do Európy obrovská nenávisť voči Židom. Vojnu viedlo nacistické Nemecko, ktoré okrem víťazstva chcelo odstrániť židovskú rasu. Pre Violu to boli osudné roky. Najskôr obmedzenia, vysťahovanie, odobratie majetku so všetkou ľudskou dôstojnosťou a nakoniec samotná deportácia do Oswienčimu.

Opisuje hroznú cestu vagónom bez jedla a vody, až selektáciu, kde svojich rodičov videla naposledy. Ako sama tvrdí, mala šťastie v nešťastí. Mengele si ju vybral na svoje pokusy. Pani Fischerová do detailov opisuje všetko to kruté neľudské zaobchádzanie, ktoré väčšina väzňov neprežila. Po tomto zážitku absolvovala ďalšie tri pracovné tábory. Prekonala chorobu, kiahne, zranenia. Nakoniec však mala mladučká Viola dostatok síl, aby zorganizovala útek, počas pochodu smrti spolu s kamarátkami. Šťastne sa dostala do svojho milovaného L učenca, ktorý sa ako všetci a všetko po vojne zmenil. Koncom knihy spomína na povojnové roky 1945 a 1946, kde s bratom odišli študovať do Prahy, pomohla dolapiť najhoršiu dozorkyňu Brezinky, stretla muža, ktorý ako nikdy nepredpokladala, bol jej životnou láskou a s ním sa rozhodla prežiť zvyšok života.

Mengeleho dievča kniha

Zdroj: slovenka.zenskyweb.sk

Bolestivý, smutný príbeh

Čitateľ pri čítaní jednotlivých skutočných spomienok bude mať slzy na krajíčku a mnohokrát prepuknú emócie. Musí sa pripraviť na tlak v hrudi. Je to príbeh, ktorý v každom človeku zanechá stopu. Najmä tým, že sa to všetko skutočne odohralo. Nič nie je vymyslené alebo prehnané. Obdivuhodné je, že Viola Stern Fischerová vo svojich 94 rokoch našla po tej všetkej prežitej hrôze silu a dokázala o nej verejne rozprávať. O všetkom čo prežila, o všetkom tom ponížení a zahanbovaniu, ku ktorému bola donútená Nemeckom. Keď jedna skupina ľudí chcela doslova udupať a zlikvidovať tú druhú. Nehovorí iba o sebe, ale v knihe približuje bolestné príbehy ľudí, ktorých v pekle stretla a spoznala, či už tých zlých alebo takých, s ktorými mohla spoločne proti hrôze bojovať.
Kniha je nabitá emóciami a profesionálne autenticky spracovaná, o dievčati, ktoré prežilo peklo na zemi, aby mohla dožiť šťastný život.

Mohlo by zaujímať tiež:
Lucia Absolventka štúdia marketingovej komunikácie, momentálne žijúca v zahraničí s obrovskou vášňou pre cestovanie, nové zážitky a dobré jedlo. K príležitosti písať sa dostala pred pár rokmi v zn.sk. Je to pre ňu relax a zodpovednosť zároveň.