Katedrála Sv. Víta je najvýznamnejším českým kostolom a najvýraznejšou budovou Pražského hradu. Miestny kostol založil Svätý Václav ako tretí v poradí zrejme po roku 929. Bolo to po kostoloch Panny Márie a Sv. Juraja. Zasvätil ho Sv. Vítovi, talianskemu svätcovi, ktorého ostatky sú v chráme aj uložené. Pochovali tu však aj Svätého Václava. V roku 973 sa stal sídelným kostolom pražského biskupstva.
V roku 1038 v chráme uložili aj ostatky Sv. Vojtecha, čím boli v kostole už traja svätci. Aj preto sa kostol niekedy nazýva aj jeho celým názvom, ktorý znie Katedrála svatého Víta, Václava a Vojtěcha. V roku 1344 bol Jánom Luxemburským položený základný kameň stavby katedrály, čo bolo dôsledkom povýšenia kostola na arcibiskupstvo. Katedrála s priečnou loďou sa pýši kaplnkou Sv. Václava nad jeho hrobom.
Prestavby výnimočnej pamiatky
Celý chrám bol niekoľko krát prestavovaný a doplňovaný. Práve vplyv viacerých architektúr z neho spravil výnimočnú stavbu. Začiatkom minulého storočia prebiehala novogotická prestavba. Pri oslavách tisícročia v roku 1929 od zavraždenia Svätého Václava sa slávnostného dokončenia prestavby zúčastnil aj prezident T. G. Marsaryk. Zadná časť katedrály zapojila niekoľko významných českých umelcov, ktorí na nej zanechali svoju prácu. Medzi nimi napríklad Max Švabinský, významný výtvarník Alfons Mucha, František Kysela, alebo tiež Antonín Zápotocký ako kamenár, ktorý v rokoch 1953 až 1957 pôsobil ako československý prezident. Až v roku 1997 bola katedrála oficiálne vysvätená všetkým trom svätcom Sv. Vítovi, Sv. Václavovi a Sv. Vojtechovi. Zaujímavosťou je, že sa v katedrála nekonal žiaden pohreb od roku 1875 až na štátny pohreb Václava Havla v roku 2011.
V súčasnosti môžeme obdivovať
Svojou stavbou pripomína francúzske gotické chrámy. Vo vnútri je vybudovaný bohatý operný systém a vysoký chór. K obom priečnym lodiam sú postavené gotické točivé schody. Vnútorná sála je zaujímavá 21 bustami rôznych panovníkov, biskupov a osobností pracujúcich na stavbe chrámu, vždy umiestnenými na niektorom z pilierov v niekoľko metrovej výške. Najžiadanejším je kaplnka Sv. Václava, postavená nad pôvodným hrobom. Je ozdobená pašijovým cyklom, ale aj ďalšími maľbami. Pôvodný obraz Karola IV. bol v 15. storočí doplnený o ďalšie postavy. Kaplniek sa tu však nachádza niekoľko. V gotickej časti je to tiež Kaplnka Božieho hrobu. Z iných možno spomenúť ešte kaplnku Anežky Českej, Sv. Anny, sv. Jána Krstiteľa, Sv. Michala, sv. Žigmunda, a ďalšia desiatka.
Celkovo sa nachádza vo zvonici 7 zvonov. Zvon Žigmund z roku 1549, zvon Václav z roku 1542, Zvon Ján Krstiteľ z roku 1546 a Jozef z roku 1602. Novšie sú Dominik, Mária a Ježiš.
Zaujímavosťou je, že posledným kráľom, ktorý bol v kráľovskej hrobke pod katedrálou pochovaný, bol Rudolf II. (1552-1612), cisár rímsky a kráľ český. Postava známa z filmových príbehov Cisárov pekár a Pekárov cisár. Po ňom tu miesto odpočinku našla už len parmská vojvodkyňa Mária Amália Rakúska (1746-1804). Najznámejšia legenda o katedrále hovorí udalosti krátko pred smrťou Karola IV. Keď umieral, na chráme sa samé o sebe údajne rozozvučnili zvony a následne aj všetky ostatné v krajine. Práve to mal počuť Karol IV. samotný a poznamenať „Hle, dítky mé, již mne volá Pán Bůh, budiž s vámi na věky!“. Zaujímavá je aj legenda, podľa ktorej sa zvuky miestnych zvonov chovajú podľa nálady v krajine.
Chrám je verejnosti prístupný.
