Golem, slávna neživá bytosť z hliny oživená šémom

Golem maľba

Golem, známa mýtická bytosť, ktorá sa preslávila v poslednom storočí najmä vďaka jej zosobneniu v slávnych filmoch Císařův pekař a Pekařův Císař s Janom Werichom v známej dvojúlohy pekára Matěja a Cisára Rudolfa II. Práve cisár vo filmoch vystupuje ako veľký zberateľ umenia a starožitností. V snahe nájsť slávneho golema sa pri pokuse pichnúť peč do nemej tváre dostal k soche, ktorú práve vďaka filmu spoznalo Československo ako veľmi mocnú silu počúvajúcu príkazy jediného pána. Postava golema v tomto dvojfilme vychádzala z reálneho slova, ktoré je známe už od 12. storočia a pochádza zo židovskej mystiky.

Golem maľba

Golem v histórii

Golem nie je človekom, ani obrom, ktorý by konal na vlastnú päsť. Jeho názov vychádza z hebrejského slova pomenúvajúceho nedokonalosť a neúplnosť. Na to, aby dokázal konať, potrebuje pána a jeho príkazy plní. Sám totiž nemá svoju vôľu a ani vnútro, ktoré by mohlo vôľu, mozog a dušu mať. Celé toto chápanie a tiež definovanie golema treba vnímať v spojitosti s Bibliou. Aj v nej Boh stvoril človeka z hliny. Golema stvoril z hliny človek, no aj keď sa akokoľvek snažil, nedokáže mu dať reálny život. K tomu, aby dokázal pán ovládať svojho golema, potreboval šém. Aj šém sa spomína v spomenutých filmoch, ako guľôčka, ktorá dá celého hlineného mohutného obra do pohybu. Šém však má byť primárne slovná formula, tire správne slová, ktoré bytosť z hliny prebudia.

Pražský golem

Cisárov úlovok, hlinený golem, nebol výmysel filmu. Zmienka o ňom vychádzala zo skutočnej legendy, ktorá bola známa už v stredoveku. Mohutný golem využívaný na ochranu židovskej komunity pred kresťanmi mal byť údajne dielom rabína Jehudu Lowa ben Becala, ktorý ho mal postaviť v roku 1580 a o niekoľko rokov na to zničiť po tom, čo mu nevybral záhadný šém a bez kontroly zničil časť židovskej ulice. Rabínovi boli o niekoľko storočí pripisované nadprirodzené schopnosti, ale tiež aj samotný golem, o ktorom však zmienky v skutočnosti siahali ešte pred jeho narodením. Rabínovým súčasníkom bol cisár rímsky a cisár český Rudolf II. Podľa legendy neskôr rabín Golema zamuroval v podzemí pražskej synagógy a už nikdy ho k životu neprebral.

Foto: Golem, maľba, Facebook

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.