Fenomén Déja Vu: keď sa opakuje známa situácia… alebo nie?

dežavi dejavu šok situácia

Déja vu, po slovensky často písané ako dežaví (správne po francúzsky Déjà Vu). O tom ste už istotne počuli. Ide o jav, pri ktorom človek zažíva pocit, že už prežil alebo videl určitú situáciu v minulosti, hoci je to objektívne nemožné. Tento pocit známosti vzniká náhle a bez varovania, čo vyvoláva záujem aj u vedcov, aj u tých, ktorí sa zaoberajú tajomnom.

ráno žena a vstávanie

Pôvod termínu a história

Pojem „déja vu“ pochádza z francúzštiny a znamená doslovne „už videné“. Prvýkrát ho sformuloval francúzsky filozof a výskumník Émile Boirac v roku 1876, keď skúmal ľudskú psychológiu a zážitky vedomia. Hoci tento fenomén poznali ľudia už dávno predtým, až moderná psychológia a neuroveda začala hlbšie skúmať jeho mechanizmy a pôvod.

Kedy a prečo sa déja vu objavuje?

Dežaví je pomerne bežný zážitok. Výskumy ukazujú, že až 60 až 80 % ľudí ho zažije aspoň raz v živote. Najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí, zvyčajne medzi 15. a 25. rokom života, čo môže súvisieť s vyššou aktivitou v mozgu a rozvojom pamäťových funkcií v tomto období.

Existuje niekoľko teórií, prečo a ako vzniká déja vu:

1. Porucha v mozgu alebo chybný „záznam“ pamäte

Jedna z najbežnejších vedeckých teórií tvrdí, že dežaví je dôsledkom dočasného zlyhania mozgu. Pamäťové systémy sa na chvíľu „prepoja“, čo spôsobí, že mozog omylom interpretuje nové informácie ako spomienky. Akoby mozog uložil aktuálny zážitok nesprávnym spôsobom, čím vytvára pocit, že situáciu už zažil.

2. Teória dvojitého spracovania

Podľa tejto teórie je déja vu výsledkom nesúladného spracovania informácií. Mozog prijíma informácie a spracúva ich vo viacerých oblastiach naraz, ale ak niektorá z týchto oblastí začne spracúvať informácie o niečo neskôr, môže to vytvoriť pocit, že situáciu už človek prežil, keď sa „druhýkrát“ spracuje rovnaký podnet.

3. Teória paralelných vesmírov

V rovine tajomna niektorí veria, že dežaví môže byť dôkazom paralelných vesmírov. Podľa tejto teórie môžeme pri déja vu zachytiť udalosť, ktorá sa už odohrala v inom, paralelnom vesmíre, ktorý je len o niečo pred naším. Tento pohľad je často populárny v sci-fi a filozofických debatách, hoci nemá vedecký základ.

4. Neurobiologické vysvetlenia

Déja vu je tiež spájané s fungovaním spánkového laloku, špecificky jeho časti, ktorá je zodpovedná za pamäť a spracovanie zmyslových informácií. Neurovedci skúmajúci epilepsiu odhalili, že u niektorých pacientov s poškodením alebo dráždením tejto oblasti sa dežaví vyskytuje častejšie. Toto zistenie naznačuje, že fenomén by mohol byť dôsledkom dočasnej „poruchy“ v mozgu, ktorá sa týka spracovania a ukladania zážitkov.

5. Psychoanalytický pohľad

Sigmund Freud, známy psychoanalytik, považoval déja vu za prípad, keď človek zažije podvedomú spomienku na potlačenú situáciu alebo myšlienku. Tento pohľad spája déja vu s hlbšími vrstvami ľudskej psychiky a potlačenými emocionálnymi zážitkami.

dežavi dejavu šok situácia

Tajomné a spirituálne vysvetlenia

Z hľadiska mystiky niektorí veria, že dežaví súvisí s reinkarnáciou. Podľa tejto teórie by mohlo ísť o spomienku z minulého života, kde človek už zažil podobnú situáciu. Hoci to nie je vedecky podložené, je to často diskutované v spirituálnych kruhoch.

Iní zase vnímajú dežaví ako „časový glitch“ – krátky okamih, keď sa časové línie pretnú alebo prekrútia, čo nám umožní na chvíľu nahliadnuť do inej reality.

Závery a pohľad do budúcnosti

Déja vu zostáva záhadným fenoménom, ktorý fascinuje vedcov aj laikov. Na jednej strane ho môžeme vnímať ako zlyhanie pamäťových procesov, na druhej strane otvára dvere rôznym mystickým a filozofickým teóriám. Aj keď veda postupuje v odhalení mechanizmov mozgu, deja vu si zachováva časť svojej tajomnosti, ktorá z neho robí stále fascinujúci a nevysvetlený jav.

Pre tých, ktorí už zažili dežaví, ostáva tento pocit známosti z neznámeho jednou z najzáhadnejších skúseností, aké môžeme v každodennom živote prežiť.

Mohlo by zaujímať tiež:
Roman Autor článku s tematikou zábavy, televízie, alebo niektorých spoločenských problémov. Pochádza zo stredného Slovenska a na striedačku žije v Rakúsku.