Ďalekohľady sú optické prístroje na pozorovanie vzdialených predmetov pod väčším zorným uhlom ako má naše oko. Nimi môžeme jednoducho detailnejšie vidieť veci vzdialené aj niekoľko metrov, či kilometrov. Záleží to potom od typu ďalekohľadu a jeho vlastností. Do kvalitných ďalekohľadov sa naozaj oplatí investovať.
Na akom princípe fungujú ďalekohľady?
Vo všeobecnosti sa všetky ďalekohľady skladajú z dvoch šošoviek. Väčšia z nich, na strane pozorovaného predmetu, sa nazýva objektív. Tá menšia, ktorú prikladáme na oko, je okulár. Obe šošovky sú priestorovo usporiadané tak, aby obraz predmetu v nekonečne vytvorený objektívom mohol byť okulárom pozorovaný ako lupou. Zväčšenie ďalekohľadu z je dané podielom ohniskovej vzdialenosti objektívu a okuláru.
Všetko sa začalo v Holandsku
Šošovky samozrejme existovali už celé stáročia, kým niekomu zišlo na um, predpokladá sa, že to bol niekto z Holandska, dať dve z nich dohromady a získať zväčšený obraz. Ako prvý si dal patentovať vynález ďalekohľadu holandský optik Hans Lippershey v roku 1608. Vtedy začal vyrábať ďalekohľady hromadne a veľa z nich predal holandskej vláde. Pravdepodobne ich potrebovali pre armádu alebo námorníctvo – námorní plavci totiž veľmi rýchlo zistili, že ďalekohľad plní na palube významnú úlohu.
Ako ďalší bol Galileo
O rok neskôr, keď sa taliansky učenec Galileo Galilei dozvedel o Lippersheyových ďalekohľadoch, v roku 1609 si sám jeden zostrojil a ten zväčšoval 3-krát. Zdokonalil jeho dizajn a v roku 1610 prostredníctvom neho začal skúmať planéty a hviezdy dokonca zväčšoval až 23-krát. Jeho pozorovania viedli ľudstvo k novému pohľadu na vesmír. Od vtedy je ďalekohľad najdôležitejším prístrojom v astronómii.Ďalší navrhol v roku 1630 Jozef Kepler, keďže obraz v Galileovom ďalekohľade je menej svetlý a veľmi nevyhovoval astronomickým účelom. V tomto tzv. Keplerovom ďalekohľade alebo hvezdárskom ďalekohľade je objektívom aj okulárom spojená šošovková sústava. Ďalekohľad robí prevrátené obrazy, čo je dobré v astronómii no pri klasickom pozorovaní to môže byť problém. Keplerove ďalekohľady sa dnes používajú na špeciálne účely ako lovecké ďalekohľady, pozorovacie, zameriavacie, bývajú zabudované aj v rozličných prístrojoch – tu sa ich stupnica používa na odčítanie údajov.
Namiesto objektívu zrkadlo
Ďalším vedcom, ktorý zdokonalil ďalekohľad, bol Isaac Newton. Použil nie len šošovky, ale aj sférické zrkadlá a zostrojil zrkadlové ďalekohľady, pri ktorých nedochádza ku skresľovaniu farieb. Isaac Newton zistil, že problémy šošovkových ďalekohľadov spočívajú v chromatickej chybe a navrhol využiť namiesto objektívu zrkadlo. Položil tak základ pre rozvoj zrkadlových ďalekohľadov.
Aké ďalekohľady používame v bežnej praxi?
Zrkadlový ďalekohľad
Astronómovia pracujú so zrkadlovými hvezdárskymi ďalekohľadmi , ktoré sa najlepšie hodia na zachytávanie slabučkého svetla zo vzdialených hviezd. Veľké zakrivené zrkadlo zbiera svetlo a sústreďuje , koncentruje ho , aby sa vytvoril obraz. Menšie zrkadlo potom prenáša obraz na šošovku , ktorej sa hovorí okulár. Naň je často pripojený fotoaparát alebo elektronický detektor svetla.
Šošovkový ďalekohľad
V prednej časti šošovkového hvezdárskeho ďalekohľadu sa nachádza veľká šošovka , ktorá láme , ohýba svetlo , aby sa vytvoril obraz vzdialeného objektu. V zadnej časti je šošovka okuláru. Niektoré refraktory majú uprostred tretiu šošovku. Bez nej by bol obraz obrátený úplne hore nohami.
Divadelný ďalekohľad
Tieto ďalekohľady majú prívlastok najjednoduchšie. Skladajú sa z dvoch malých ďalekohľadov umiestnených vedľa seba.
Poľovnícky ďalekohľad
Poľovnícky ďalekohľad je zložitejší ako divadelný, keďže v teréne je priblíženie dôležité. Je malý, no jeho približovaciu schopnosť zväčšuje sústava šošoviek a hranolov.
Turistický ďalekohľad
Ďalehohľady, ktoré sa nachádzajú na rôznych turisticky významných miestach a umožňujú nám náhľad na vzdialenejšie miesta, sú občas sprístupnené s mincami, ako služba za poplatok. Iné nám dovolia pozerať sa aj bezplatne. Zväčša majú minimálnu nastaviteľnosť a obmedzený rádius.