Zlata Golecová je študentkou Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Minulý rok sa rozhodla, že by si vo štvrtom ročníku svojho štúdia rada skúsila program Erasmus. Keďže ju naň prijali, štúdium svojho odboru – Animovanej tvorby – sa rozhodla na polroka presunúť do Poľska. Už na ceste do Lodže ju však prenasledovali nie veľmi pozitívne správy zo sveta o, teraz už známom, koronavíruse. Všetci sme si ale vo februári ešte mysleli, že situácia nebude taká vážna, ako teraz je. Z. Golecová ostala v Poľsku aj napriek celosvetovej pandémií, kde pokračuje vo svojom programe a študuje formou online vyučovania podobne, ako to teraz prebieha takmer na všetkých školách na Slovensku. V našom rozhovore sme sa snažili zistiť, ako vidí situáciu v Poľsku práve Zlata, ktorá je v tzv. centre diania.
foto: archív Zlaty Golecovej
Poľsko za nami zaostávalo
Podľa študentky sú všetky zavedené opatrenia podobné či rovnaké ako na Slovensku, avšak boli zavádzané postupne a neskôr. „Napríklad, kým vám už školy zatvorili, my sme ich ešte týždeň navštevovali,“ hovorí Golecová. Taktiež zdôrazňuje, že donedávna sa rúška nosili iba na dobrovoľnej báze. Povinnosť mať ich na tvári začala v Poľsku platiť až po Veľkej noci. „Pred Veľkou nocou som nevidela takmer nikoho s rúškom. Aj sa mi párkrát stalo, že ma zastavili neznáme panie a opýtali sa ma, prečo to nosím. Vyžadovali nejaké vysvetlenie, tak som im v skratke povedala, že jednoducho chránim seba aj ich.“
Prevádzky začínajú postupne fungovať
Po sviatkoch sa začali v Poľsku uvoľňovať aj opatrenia pre povinne zatvorené obchody, čo znamená, že je to podobné, ako u nás. Vo väčších supermarketoch je pri vchode ochranka, ktorá zabezpečuje, že vnútri nebude veľký počet nakupujúcich. V tých menších zvyčajne býva na dverách nápis s presným počtom ľudí, ktorí môžu byť naraz v predajni. „Zväčša je to tak, že v tých menších priestoroch môžu byť naraz v obchode len 2-4 ľudia. Niektoré prevádzky to ale vyriešili aj tak, že si spravili výdajné okienko, pri ktorom len poviete, čo si želáte, a zamestnanci obchodu vám to pripravia.“
foto: archív Zlaty Golecovej
Polícia upozorňuje
Čo však nemáme my na Slovensku, sú hliadky polície, ktoré hlásia epidémiu. „Po uliciach tu bežne chodí policajné auto a s megafónom hlásia: ‚Pozor. Pozor. Polícia informuje – nachádzame sa v epidemickom stave. Zostaňte doma.‘ Je to skôr však len také odporúčanie, policajti, ktorí to hlásia, vôbec neriešia, koľko skupiniek ľudí cestou stretnú.“
V Poľsku sú však zatvorené parky. Ľudia tak nemajú veľa možností, kde by sa stretávali a podľa Golecovej je ľudí v uliciach dosť, no nie až tak, ako keď boli prvý týždeň opatrení otvorené parky. „Najviac ľudí zvykne byť na hlavnej ulici, ktorej sa ja už vyhýbam. Je tam aj veľa bezdomovcov. Pekné gesto však bolo, keď im dobrovoľníci vydávali obed. Keďže ale na hlavnú ulicu už nechodím, neviem, či tie obedy stále fungujú.“
foto: archív Zlaty Golecovej
Ako zvláda študentka na Erasme školu?
V škole fungujú v obmedzenom režime, podobne, ako aj my študenti na Slovensku. Všetky hodiny prebiehajú online formou; väčšina cez emailové komunikácie, kedy študentom vyučujúci pošlú zadanie, ktoré majú splniť. Na našu otázku, či sú profesori ústretoví, odpovedala Zlata jednoznačne: „Úprimne, neviem, ako k ostatným, ‚normálnym‘ študentom, ale ku mne ako k študentke zo zahraničia na programe Erasmus + sú veľmi ústretoví. Takmer všetky zadania sa mi snažia čo najviac prispôsobiť a dostávam veľa rád, aby som ich zvládla spraviť aj na internáte.“
Na záver nám Z. Golecová prezradila, ako trávi karanténu na internáte sama. „Z tohto hľadiska toto celé hodnotím pozitívne, keďže mám dosť času vzdelávať sa v oblastiach, o ktoré som sa vždy zaujímala. Napríklad som si začala čítať veľa vecí o politických obdobiach na Slovensku z čias, keď som bola príliš mladá na to, aby som to plnohodnotne vnímala. Pozerám o tom dostupné filmy, a ešte mám napísaný ďalší zoznam filmov, ktoré mi pomôžu vzdelávať sa a získať ďalší prehľad.“
Pýtal sa Jozef Buhaj
