V našej slnečnej sústave obieha okolo Slnka osem alebo deväť planét. Záleží od toho, či sa prikláňate k novým, starým, alebo celkom prvým učebniciam o planétach v okolí Zeme. Každá planéta v našom heliocentrickom systéme má obežnú dráhu, priťahovaná Slnkom si ju udržiava a vďaka krúženiu vzniká striedanie dňa a noci.
Vďaka obežnej dráhe zas vzniká rok. Naša Zem je v poradí treťou planétou. Kým Merkúr má v jedinom roku 88 dní, po svojej dráhe najbližšej k Slnku obieha svoju dráhu rýchlosťou 173 326 km/h, Zem má vo svojom roku 355 až 356 dní a vesmírom sa rúti neuveriteľnou rýchlosťou 107,826 km/h. Celkovo tak obieha dráhu, ktorá je dlhá neuveriteľných 945,5 milióna kilometrov.
Zem bola v minulosti rýchlejšia
V minulosti bolo otáčanie aj obežná rýchlosť Zeme niekde celkom inde. Ešte ako mladá planéta Zem niekoľko miliónov rokov po svojom vzniku, schytala náraz vesmírneho telesa, ktoré zásadne spomalilo a ovplyvnilo ďalší vývoj Zeme. Pokojne toto teleso mohlo na svojom povrchu prinášať látky, ktoré neskôr umožnili vznik života. Ťažko povedať. Jasné však je, že práve po takomto náraze sa na obežnú dráhu Zeme vymrštilo množstvo úlomkov a prachu, ktoré sformovali Mesiac. Nuž a obeh Mesiaca okolo Zeme spôsobuje, že nepatrne Zem spomaľuje viac a viac. Skôr ako vznikol Mesiac, odhaduje sa, že deň na Zemi mohol trvať len 6 hodín.
Čisto teoreticky, ak by sme nikdy nemali Mesiac, nevznikol by ani život a ak by aj náhodou vznikol, nemohol by sa vyvinúť pobrežný život a aj nočný život by sa celkom inak vyvíjal, ak vôbec. No najmä deň by dnes mal 8 hodín a za jediný rok by sme mali až 1 095 dní.
