ZN.SK
červený mesiac

Zaujímavosti o Mesiaci, najbližšom vesmírnom telese

Tie najzásadnejšie zaujímavosti o Mesiaci, najbližšom vesmírnom telese, ktoré by sme mali vedieť a pochopiť význam Mesiaca ako takého.

Mesiac je najbližším vesmírnym telesom. Vytvára príliv a odliv, spôsobuje pravidelný systém prúdov, ovplyvňuje pružnosť zemskej kôry a pokiaľ jeho dráhu od Slnka nepretína práve Zem, ľudia ho môžu vidieť niekde túlať sa oblohou. Existuje predpoklad, že v minulosti do Zeme vrazilo obrovské teleso, ktoré vedľa nej vymrštilo množstvo materiálu do vesmíru a z toho sa vytvoril Mesiac. Je totiž neuveriteľné, že tak obrovské teleso vedľa našej planéty vzniklo, drží svoju vzdialenosť a vďaka správnej obežnej dráhe sa následne viac so Zemou nezrazilo.

Mesiac na oblohe

Bez mena

Zdalo by sa nám, že Mesiac nemá meno. On ho však má. Mesiac, v iných jazykoch Moon, Měsíc, má často základ v slove Mé, alebo Mó, čo sa odvoláva na staré jazyky a význam mierky. Pomocou objavovania sa splnu na oblohe sa počítalo s počítaním času, vznikol kalendárny mesiac a to že o dlhé roky neskôr niekto objavil aj iné mesiace iných planét odlišujeme len tým, že Mesiac náš píšeme ako meno vesmírneho telesa s veľkým M a mesiace iných planét s malým. Tie už dostávajú meno podľa antickej mytológie, ktorá je svojim spôsobom neutrálna a mŕtva.

Povrch na Mesiaci je posiaty krátermi

Mesiac nemá silnú gravitáciu ako Zem, nedokáže udržať atmosféru a dopady asteroidov na jeho povrch tak nemá čo brzdiť a ničiť. Na Mesiaci tiež nie sú vetry, takže žiadne prúdenie nemôže ovplyvniť sypký materiál mesačného prachu, aby postupne krátery zakryl. Vidieť tak krátery, ktoré mohli vzniknúť pred 300 000 rokmi vedľa tých, ktoré vznikli pred 50 rokmi. Zaujímavosťou Mesiaca je aj fakt, že k sebe priťahuje množstvo vesmírneho letiaceho materiálu a tak často krát ochráni našu Zem pred prienikom. Pokiaľ si dobre pozriete snímky Mesiaca, vidíte, že je posiaty krátermi a kresby staré viac ako 100 rokov ukazujú rovnaké krátery aj dnes. Možno až na pár výnimiek.

Prečo vidíme krátery aj z našej strany?

Mesiac je na obežnej dráhe pripútaný tak, že k Zemi ukazuje len jednu stranu. No aj tá je posiata krátermi, pričom sa predpokladá, že v minulosti mohol byť Mesiac otočený inak. Odhaduje sa, že otočenie Mesiaca mohlo prebehnúť pred 6 až 2 miliardami rokov. Rotovať, alebo len mierne pootočiť sa mohol po náraze silného asteroidu.

Nadvihuje mierne zemskú kôru

V blízkosti Zeme nie je nič tak veľké ako Mesiac a ani iné planéty nemajú k svojmu pomeru tak veľké teleso obiehajúce okolo jeho osi, ako má Zem. Mesiac má viac menej ako pätinu priemeru Zeme a tak pôsobí svojou gravitáciou očakávateľne. My to síce nezbadáme, no ide o niekoľko centimetrov. Zemskú kôru na celej planéte je nutné predstaviť si ako veľkú celistvú plávajúcu kryhu na tekutom vnútre celej planéty. Akoby ste mali vajíčko a tekuté vnútro s jadrom. Len škrupina tohto pomyselného vajíčka má miestami 50 kilometrov, či v niektorých miestach to môže byť až 60 kilometrov.

Z Mesiaca sú hviezdy tmavé

Snímky z Mesiaca nám dokazujú, že pohľad na nočnú oblohu vyzerá inak. Očakávali by ste jasné krásne hviezdy, no žiadna atmosféra a príliš žiarivý povrch Mesiaca to znemožňujú. Hviezdy vidieť, no sú veľmi tmavé. Ľudia na Mesiaci by museli mať veľké šťastie na zatmenie Mesiaca, kedy by mohli hviezdy obdivovať neosvetlení Slnkom a vtedy by Mesiac nežiaril a hviezdy by naopak rozžiarili na krátky moment svoje svetlo.

červený mesiac

Naozaj Mesiac mení veľkosť?

Že sa Mesiac javí niekedy veľký a niekedy malý je spôsobené len uhlom pohľadu a optikou. Pracuje priestorová hĺbka, Mesiac nižšie niekde nad kopcom totiž odovzdáva svoje svetlo cez oveľa hrubšiu vrstvu atmosféry, zatiaľ čo svetlo z neho pri polohe celkom nad vami prechádza najkratšou cestou atmosféry.

Ak by zastal na jednom mieste, čo by sa stalo?

Ak by sa Mesiac zastavil a nastal by niekde na Zemi permanentný spln, mohla by nastať apokalypsa. Príliv a odliv by zanikol, zaniklo by niekoľko oceánskych prúdov, ktoré sa starajú o otepľovanie atmosféry. Veľká časť Európy a Severnej Ameriky by zamrzla. Vyhynulo by veľmi rýchlo množstvo vodných živočíchov odkázaných na prúdenie morí. Ďalšie množstvo živočíchov by zaniklo v dôsledku absencie Mesiaca na oblohe a jeho vplyvu. A možno vy vymreli aj vlkodlaci a to ešte skôr ako veľký počet ľudí v dôsledku zimy a iných katastrof.

Slovenská krv na Mesiaci v rámci poslednej lunárnej misii

Eugen Čerňan, alebo ak chcete Eugene Cernan bol jedenástym a posledným človekom, ktorý kráčal po mesačnom povrchu. Bolo to v decembri 1972 v rámci misie Apollo 17 americkej výpravy. Tá tiež ako posledná využívala lunárny modul. Jediné neletiace vozidlo v histórii ľudstva, ktoré umožnilo človeku pohyb po inom vesmírnom telese ako na Zemi. Podľa iných zdrojov bol posledný jeho kolega Harrison Schmitt, čo je však nepresný údaj. Dôležité zostáva, že po Mesiaci chodila slovenská krv.

Na Čerňana sú hrdí najmä Kysučania, keďže astronautov otec pochádzal z Vysokej nad Kysucou. V nej má astronaut pamätný dom, izbu a sám toto miesto aj navštívil za socializmu a neskôr aj po revolúcii. Známy sa v súvislosti s Mesiacom stal aj pre meno svojej dcéry vyryté pred odchodom do prachu, ktoré zrejme zostalo zachované dodnes. O poslednom mužovi na Mesiaci je na trhu aj anglická kniha na tomto odkaze.

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu