Čo spôsobuje zápchy na našich cestách? Samozrejme počet áut a počet vodičov v nich. Uzávierky a potom nehody, nezhody, alebo nejaké zlé riešenia ciest. Ťažko povedať o koľko menej zápch a problémov na cestách by bolo, ak by z ciest zmizli hovadá za volantom, ktoré sú obsahom dnešného zábavného článku. Bude skôr zábavný, pretože vážnosť tento článok stratil skôr, než bol napísaný. Vďaka sledovaniu premávky a vlastným zabávaním sa nad šialencami. Vynechajme cudzie okolnosti, neschopnosť cestárov, zlé značenie, zničené cesty ale berme pod drobnohľad len všetkých tých problémrobičov a to, ako to vlastne robia, že dokážu ostatných hnevať a zdržiavať.
1. Pisateľ cez Viber, sms, Facebook
Neuveriteľné. Pred 5 rokmi ste videli minimum ľudí písať SMS. Dnes píšu toľkí, usmievajú sa, bavia sa, hnevajú, mračia. Prichádza jedna správa za druhou a potrebujú reagovať. Odpoveď je nutné dať ihneď. Na Viberi predsa čaká dôležitá otázka „Vieš, čo mi dnes tá mrcha povedala?“ čo vlastne potrebujú vodiči počas jazdy riešiť také dôležité, že čumia na displej a nie na cestu? Neraz pri nich striehne pingpong odhadovač rýchlosti posunu definovaný nižšie.
„VIBER:
A: Fero, kde si?
B: Šoférujem
A: Jáj, tak nebudem rušiť…
B: Nerušíš, čo chceš?“
2. Telefonista
Kvantum telefonistov sa objavuje v rannej špičke, kedy majú dohľad nad tým, či ich niekto vidí, alebo nie. Pomalá jazda k tomu napomáha. Je celkom jedno, čo je obsahom telefónu. Problém je tá poondiata ruka pri uchu a druhá, ktorá lieta od páky cez volant a všetky blinkre, alebo blinkre vôbec nepoužíva. V jedno ráno v Ružinove dosiahli telefonisti oproti netelefonistom za volantom neuveriteľných 50%. Podvečerná Gagarinka dosahuje 11 telefonistov na 50 áut a 4 pisateľov textoviek.
3. Diskutér
Kolóna v zápche pri autách viacerých cestujúcich je dobrou príležitosťou na rozhovory, alebo aj hádky. Aj keď najčastejším brzdičom dopravy pri vykecávaní sú staršie ženy. Na bratislavskej Gagarinke vozidlá DS, SC aj BA s BL bez rozdielu. Ženy otočené k spolujazdcom nesledujúc dopravu okolo seba a brzdiac vodičov za nimi vedia, že na cestu počas rozprávania nevidia. Veď práve preto je to spomalenie, vtedy predsa nemôžu naraziť.
4. Parkovači
Sú nenápadní, odstavia auto v podstate kdekoľvek s myšlienkou, že na blikačkách to problém nie je. Z dvoch pruhov je zrazu jeden. Odrazu vzniká nutnosť zipsovania hneď za týmto autom, pre pár vodičov to bude len tak tak o vlások. Problémy so zaraďovaním a samozrejme so slovenským odmietaním pustiť blokovaných s blikačkami a pavučinou pri kolese sa objavuje veľmi rýchlo.
5. Letní v zime
Jazdiť na letných v zime je… o hubu. A to doslovne. Vodiči previnilci to vedia, hádže to s nimi raz tam raz hentam a preto aj to pomalé tempo.
6. Diváci
„Aha, Latinák ťukol auto!“ A ide sa celá ulica aj so zástupom vlečúcej stovky áut postupne poondiť len preto, že verejne známy človek ťukol auto. Doprava stojí, pretože každý musí vytasiť mobil a fotografovať si búračku, či v iných prípadoch blikajúce sanitky. Fotka sanitiek pri nemocnici predsa nie je tak zaujímavá. Ako je možné, že zápchy pri uvoľnených cestách po nehodách majú svoju vytrvalosť aj dávno po tom, čo je auto odsunuté na neblokujúci kraj? Samozrejme zvedavosť. Každý sa rád pozrie na tie pokrčené plechy nie jeho auta. Rád nazrie na črevá, krv toho druhého, alebo materiál videný na vlastné oči, ktorý o pár hodín umožní zarobiť TV JOJ a ich KRIMI novinám. Deštruktivizmus a túžba po ňom je zakorenená v každom človeku. Ak má stále na očiach svoje auto celé, vždy podvedome túži vidieť auto nikoho iného na cucky. „Jaké pokrčené plechy? To musela byť dobrá šupa!“ Búračka na D1, ktorá odstavila absolútne dopravu zo Senca do metropoly a nebolo už kam ujsť, sa jedného večera ťahala pomaly jedine preto, že na mieste nehody, bez jediného blokovaného pruhu, zostal ohňom načatý vrak, ktorý si musel každý poriadne poobzerať a len čo vrak zmizol zo zorného poľa, autá vpredu mizli z dohľadu pri 140 km/h.
7. Hladní, smädní a fajčiari
Tí, čo do seba pučia bagetu s celou veľkou snahou nenatrúsiť si okolo seba, sú nebezpečnejší ako tí, ktorý pokojne zbierajú šalát aj polhodinu po zjedení pečiva z prístrojovej dosky. Fajčiari, aby nenaondili popol, alebo sa nebodaj nepopálili, odklepávajúc cez okno, držia volant pevne len jednou rukou. Ani pri prevodovke to s cigaretou nejde tak dobre. S pohárom so slamkou z Mekáča to veru tiež nejde tak ľahko. Najlepšie vôbec. Nuž a keď sa siaha po zapaľovač, hľadá burger, odbaľuje slamka, otvára omáčka a naberajú hranolky… alebo vyberá cigareta, vyhadzuje ľad z nápoja, keď ste si vyslovene žiadali kolu bez ľadu, alebo keď si utierate zamastené ruky, ktorými sa bojíte chytiť volant a auto ide na odhad, vtedy asi ťažko oči sledujú vozovku pred autom. Marcel prestal fajčiť, keď mu cigareta zničila auto za 500 000 SKK. Spadla zapálená a on v snahe ju nájsť skôr ako mu prepáli koberček, či sedačku, sklonil hlavu a nechtiac aj ruku na volante, čím ho stočil na zvodidlá. Ťažko povedať, či bola pravým vinníkom udalosti cigareta.
8. Ping-pong odhadovač rýchlosti posunu
Gagarinka, ale aj D1 je skvelým príkladom toho, kde sa objavujú títo špecialisti. Stojac v pomalšom pruhu sa natlačia do voľného miesta a pri troche šťastia nezablokujú hneď dva pruhy s príležitosťou na pobozkanie zadného nárazníku niekoho predným. Keď sa tak stane, to už je zápcha „stojatá“, ako by označil Wazer na navigácii Waze. Sú to tí, ktorí chcú ušetriť pár minút správnym odhadom toho, ktorý pruh sa posúva rýchlejšie. V konečnom dôsledku títo magori naštvú viacerých okolo seba a prenášajú svoju zlosť aj na nich. Jeho štýl jazdy je šialený, tempo vražedné, brzdenie a nadávanie zas prejavom obmedzenosti. No máme ich na ceste. Sú to mladí muži a tí, čo mali na drahé auto, no musia sa držať medzi obyčajným plebsom, ktorý sa jemu nemôže rovnať ani pri tankovaní na pumpe.
9. Strachopud
Je ich mnoho, každý raz začína a niekto začína aj 14 rokov v kuse. Udržiavať rýchlosť s ostatnými je však naozaj pre niektorých nad ich sily. Zo strachu z priblíženia k inému autu stoja 15 metrov pred iným autom na semaforoch, či v zápchach. Dáva príležitosť pingpongerom a tí zas na moment zablokujú dva pruhy. Strachopud preháňajúci svoje obavy sa žiaľ veľmi často objavuje na prázdnej D1 v strednom pruhu a pomalou jazdou aby vás urvalo. Ako sa hovorí tomu, čo má lepru? Báť sa priblížiť ku komukoľvek musí byť diagnóza. Veď sú mnohí, vďaka ktorých rozbiehaniu, aby nepoškodili autíčko, cez zelenú prejdú štyri autá, alebo sa pre ich obavy z odfúknutia snažia držať rýchlosť čo najnižšie. Stopercentný magor strachopud sa objavuje na trase Bratislava – Komárno na širokých cestách medzi Žilinou a Čadcou a s chuťou tvoria kolónu, ktorú vidieť musia a nepochybne sa musia zabávať nad dĺžkou „hadíka“, ktorého tvoria.
10. Vodič nevodič
Predpokladali by sme, že vodičom môže byť len človek, ktorý pozná predpisy. Mnoho situácií, ktoré na cestách spôsobujú zápachy a zapríčiňujú ich vodiči, sú spôsobené nezáujmom jazdiť slušne, neohrozovať a nevyťahovať silou mocou za golier niekoho z jeho auta, aby ste ho poučili o jeho nedokonalosti. Už to, že niekto za týmto účelom vystupuje z auta so zaťatou päsťou je samo o sebe nedokonalosť… Vodiči v strede dvoch jazdných pruhov, tí, ktorých nezaujímajú farby na semaforoch, všetci tí, ktorí vchádzajú do zákazu a čudujú sa prečo ho nikto nechce pustiť, prečo tam vôbec neurobili prehľadný jazdný pruh a prečo sa za ním tvorí tak veľká kolóna…
Čiže a prečože?
Denne prekonávam niekoľko kilometrov v centre Bratislavy smerom na Ružinov. Sledujem autá, počítam utajených vodičov bez svetiel. Od toho posledného, ktorý sa vyhrážal smrťou za to, že mu ukazujem aby si ich zapol, som sa rozhodol nepomáhať zábudlivcom. Bavím sa nad makeupom v spätnom zrkadle, štelovaním navigácií, čítaním kníh a kontrolou Facebooku priateľov. Udivujú ma zničené autá a ich majitelia, ktorí správaním neberú ohľad na autá druhých, riskujú a ich obmedzenosť fyzická, slovná aj duševná následne dokáže pokaziť deň iných vodičov. 23. septembra som čakal na Gagarinovej ulici so psom, ktorý pútal pozornosť viacerých pomaly vlečúcich sa vodičov. Drobec púta pozornosť pomerne bežne. A možno som to bol ja, čo sa rád pozrel na zaujímavé čísla toho, koľkí píšu, telefonujú a aj pozorujúceho fakt, že cestu plnia v drvivej väčšine vodiči bez akýchkoľvek spolucestujúcich a to idú rovnakým smerom často v rovnakom čase. Cesta z Nív na Gagarinku vtedy odvozu trvala neuveriteľných 55 minút. Tento čas sa dal využiť ako posledná bodka v malom osobnom prieskume toho, čo tí blázni vlastne na ceste robia, že sa to tak vlečie.
