Soby majú niekoľko zaujímavých vlastností, pre ktoré nie sú len tak obyčajnými zvieratami. Samozrejme vieme, že americkým, britským a austrálskym deťom sú známe ako tie lietajúce. Pomáhajú Santovi. Nám ostatným sú soby typickými severskými zvieratami. Žijú od Ruska po Nórsko divé, alebo v kontrolovaných stádach. Dokonca je vo Fínsku z minulosti známa miera, odvodená od soboch prestávok s názvom poronkusema.
Za polárnym kruhom ako doma
Len máloktoré zvieratá dokážu prežiť tam kde soby. Nehostinný chlad, silný vietor a minimum potravy. Jeho srsť tvoria duté chĺpky, čo napomáha tepelnej izolácii, respektíve zabraňuje unikát telesné teplo. Tiež sa ich netýka oveľa vážnejšie ultrafialové žiarenie, pretože dokážu upravovať sfarbenie oka. V lete počas dostatočne slnečných dní ich majú zlaté, počas zimy a noci zase do modrej farby. Majú výbornú výdrž a preto ich niekedy naozaj používajú do sobieho záprahu. Takéto využívanie sobov patrí do kultúry Škandinávskych krajín oddávna.
Soby a ich unikátne vlastnosti
Soby tiež nazývajú slovom karibu, ktoré pochádza od slova Qualipu a to zas znamená v preklade „rozrývač snehu“. Môžu za to jeho kopytá prispôsobené pohybu v snehu. Zaujímavá je komunikácia sobov. Komunikujú totiž medzi sebou pomocou zvuku v kolenách. Jemné praskanie dokážu počuť medzi sebou aj na diaľku. Samica so svojimi malými komunikuje pomocou zvukového vačku. Ich telo je postavené pre prežitie v extrémnych podmienkach. Nos má vlastnosti ohrevu vzduchu skôr, ako sa dostane do pľúc. Aj chlpy okolo úst umožňujú zabraňovať priechodu chladu ku koži v okolí úst. Sobie mlieko je unikátna tekutina. Je považované za jedno z najvýživnejších mliek v ríši cicavcov. Malému sobíkovi totiž poskytuje v prvé mesiace života toľko vápnika, tuku a bielkovín, že v ťažkých podmienkach dokáže plne nahradiť všetok energetický výdaj malého soba a pripraviť ho na život.
Parožie sobov je unikátne
Na soboch je zaujímavé, že každé parožie je iné. Vyrastá inak a každé je originál. Neexistujú rovnaké dokonca ani v rámci jednej hlavy nie sú tie oproti sebe v ničom rovnaké. Na rozdiel od vysokej zvery žijúcej južnejšie, u sobov je parožie pokryté zvláštnym a na dotyk príjemným zamatovým „poťahom“. A jedna zásadná vlastnosť ako perlička. U sobov majú parožie prekvapivo aj samice. Niektoré farmy v minulosti začali sobom parohy natierať fosforovým náterom, aby ich bolo vidieť a znížili sa počty nehôd na odľahlých švédskych a fínskych cestách.
Hlavne počas večerov a noci. Ozaj, viete o tom, že Santove sane ťahajú len samice? Musia to byť samice, pretože samce svoje parohy zhadzujú začiatkom decembra, kým samice si ich držia oveľa dlhšie, až do januára. Čiže 24. decembra to môžu byť naozaj len samice. Nuž a keď parohy zhodia, tie si nájdu v prírode rôzne ďalšie živočíchy. Hmyz aj hlodavce ich využijú ako výborný zdroj vápnika a dusíka.
