San Maríno je zvláštna a veľmi zaujímavá krajina. Najmenšia republika sveta, čiže žiadne vojvodstvo, kniežatstvo, či kráľovstvo, akých je menších od neho ešte vo svete niekoľko. Je zvláštna tým, že sa nachádza vo vnútrozemí Talianska. Je teda jedinou krajinou, s ktorou susedí. Drobný štátik láka ročne viac ako dva milióny turistov, môže za to nepochybne aj jeho poloha. Veď Taliansko je samo o sebe turisticky atraktívny cieľ. Aj miesta v okolí San Marína.
1. Najstarší suverénny štát sveta
San Maríno sa pokladá za najstarší suverénny štát na svete. Ak vznikol 3. septembra 301, žiadna iná krajina sveta nezostala bez zmien, rozpadov, trieštenia, zmien formy vlády a bez spájania s inými tak dlho.
2. Viac áut ako ľudí
Neexistuje krajina, ktorej sa podarilo niečo podobné. San Maríno má viac registrovaných vozidiel ako obyvateľov.
3. Jazyk je taliančina
V San Maríne sa hovorí po taliansky. Nie je to len pre to, že je enklávou v Taliansku, ale aj vďaka vplyvu, hospodáreniu, stykom a pôvodu väčšiny obyvateľov.
4. Republika ako štátne zriadenie
Štátnym zriadením je republika. Nemá svojho prezidenta, ale na čele krajiny stoja dvaja regenti, ktorí sa medzi sebou obmieňajú. Aktuálne sú to Marino Riccardi a Fabio Berardi.
5. Poloha a rozloha
San Maríno sa nachádza zhruba medzi Rímom a Benátkami, takmer na pobreží Jadranského mora. Nachádza sa však veľmi blízko turistického letoviska Rimini, ktoré poznajú aj mnohí Slováci. Nie každý z nich však vie, ako blízko sa nachádza najmenšia republika sveta. Do Rimini je to menej ako polhodina cesty autom. Zo severu do San Marína vedie diaľnica z Talianska SS72 a v krajine sa mení na cestu Via IV Giugno. Celá krajina je veľká len 61,2 km2. Hoci za najmenšiu republiku sa uvádza ostrovný štát Nauru v Tichomorí, k nemu patrí aj pobrežie a morské dno s tisíckrát väčšou rozlohou. San Maríno je tak oprávnene najmenšou republikou sveta.
6. Nie je v EÚ ale má EURO
San Maríno ako menu v minulosti muselo používať taliansku líru. Bol to diktát Talianska. Hoci San Maríno nie je súčasťou Európskej únie, po zavedení eura sa aj San Marína týka spoločná európska mena. Je to aj preto, že by San Marínu musela zostať talianska líra a to po jej zrušení už možné nebolo. Taliansko by totiž San Marínu netolerovalo vlastnú menovú politiku. Mince zo San Marína sú pritom medzi zberateľmi mimoriadne žiadané. Je ich totiž menej. Mimo EURO meny vydáva aj ďalšie známky a mince, ktoré sú medzi zberateľmi vysoko cenené. Opäť z dôvodu, že ich je menej.
7. Príroda
San Maríno je vnútrozemský štát, hoci z neho vidno more. Priam až smutné. Jej najvyšším bodom je hora Monte Titano vysoká 756 m.n.m. Nemá vlastné jazerá a vodné nádrže, len niekoľko menších riek. Má však dostatok zelene, žiadne výrazne zastavané betónové plochy.
8. Sviatky
Národné sviatky sú veľakrát spojené s kresťanstvom. 25. marca oslavujú sviatok bojovníkov, 28. Júla slávia výročie oslobodenia od fašizmu, 3. septembra sa slávi Národný sviatok San Marino a republiky už od založenia San Marína v roku 301 a 2. novembra si pripomínajú všetkých, ktorí padli za San Marino vo vojne.
9. História
San Maríno je mimoriadne zaujímavé svojou históriou. Zachovanie hraníc a pevnosť udržiavania sa navzdory mocnej krajine okolo vlastných hraníc, by jej mnohé iné krajiny a zaniknuté štátne zriadenia mohli závidieť. Pokusy neboli len z Talianska, ale aj z Francúzska. San Maríno zotrvalo dodnes. Národná história krajiny spomína kamenára menom Marinus, ktorý odišiel z ostrova Arba, dnes ležiaceho na území Chorvátska, s priateľmi a odišiel do Rimini. Po začatí prenasledovania jeho a jeho kresťanskej skupiny utiekol k hore Monte Titano a tu so skupinou založili kláštor a základy nového štátu. Stať sa tak malo v roku 301. Dnes je nemožné vyhlásiť republiku na území iného štátu, no Taliansko sa v tej dobe delilo na viacero aj medzi sebou súperiacich celkov. V roku 1600 prijali Ústavu, v roku 1631 ich uznal pápežský úrad. Je členom Rady Európy od 1988 a OSN od roku 1992.
10. Napoleon kamarát
V roku 1797 sa vyhli napadnutiu Napoleonom len vďaka tomu, že si vtedajší vodca krajiny Antonio Onofri získal Napoleona.
11. Grand Prix San Marína
So San Marínom sa spája aj známy okruh F1 a preteky známe ako Grand Prix San Marína. V posledných rokoch je v rekonštrukcii a nie je súčasťou série okruhov. Aj napriek tomu, že neleží v San Maríne ale pri meste Bologna, nesie jeho názov. Okruh je známy mnohými slávnymi menami, ktorí tu zvíťazili v rámci závodov Formule. 2x napríklad britský pretekár Damon Hill, 3x Alain Prost alebo Brazílčan Ayrton Senna, no najslávnejší pretekár a posledný víťaz Grand Prix na tomto okruhu bol Michael Schumacher. Vyhral neuveriteľných 7x a to v roku 1994 na stroji Ford Benetton B194 a ďalej už len na strojoch Ferrari v rokoch 1999, 2000, 2002, 2003, 2004 a 2006.
12. Zaujímavé miesta v San Maríne
Miesta, ktoré sa so San Marínom spájajú najviac sú tie historické. Ako silno veriaci štát disponuje mnohými starými chrámami a ďalšími pamiatkami. Palác postavený z kamenných blokoch Palazzo Publicco je zároveň múzeom. V celej krajine nájdete niekoľko zaujímavých chrámov sv. Petra, no ten s názvom Chiesa di San Pietro vytesaný do skaly je najoriginálnejší. Za zmienku nepochybne stojí pevnosť La Rocca na hore Monte Titano, ktorá bránila samostatnosť San Marína a aj pre jej nedobytnosť, si krajina udržala samostatnosť. V hlavnom meste San Maríno nájdete tri známe veže, na ktoré upozorňujú aj miestni sprievodcovia. Najstaršia je Guaita, ktorá sa nachádza aj na euro minciach či vlajke. Verejnosť sa môže pozrieť do dvoch zvyšných, fungujúcich aj ako múzeá. Montale a Cesta sú obe zo 14. storočia.
13. Ľudia žijúci v republike San Maríno
V San Maríne žije necelých 30 000 obyvateľov z čoho je 80% Sanmarincov, 17% Talianov a zvyšok prisťahovalci z rôznych krajín. 95% má rímskokatolícke vyznanie. Od svojho založenia sa San Marínu darilo prirodzene rásť, no v 19. a 20. storočí je badať výrazne vysťahovalectvo do okolitého Talianska, alebo USA. Mohla za to aj izolovanosť krajiny, rôzne obmedzenia zo strany Talianska, či nedostatočné cesty a a v niektorých odvetviach hospodárstvo. Uzatvorená enkláva má žiaľ svoje nevýhody. Počas vojny aj po nej sa však do San Marína naopak začalo sťahovať veľa talianskych prisťahovalcov.
14. Najľudnatejšie mesto San Marína
Hlavné mesto San Marína je San Maríno. Ak však hľadáte najľudnatejšie mesto celej krajiny, nemusíte chodiť veľmi ďaleko. Len čo vstúpite z Talianska do San Marína, zrejme to bude po miestnej diaľnici. Prvé veľké mesto na severovýchode je Dogana. Najľudnatejšie mesto krajiny. Za ekonomický rozkvet môže aj fakt, že mnohí opakovaní turisti do San Marína chodia len nakupovať a hneď zas idú späť do Talianska. Dogana má preto výhodnú polohu.
15. Komunistický míľnik
San Maríno bola prvá krajina, kde sa dobrovoľne bez nátlaku dostala k moci komunistická strana. Stalo sa tak po uzatvorení koalície medzi miestnou komunistickou stranou a socialistickou stranou v rokoch 1945 až 1957. Šlo o obdobie, kedy niektoré myšlienky komunizmu mohli byť brané ako riešenia k celoeurópskej situácii.
