Salaš Krajinka je spomedzi podobných miest na celom Slovensku jeden z najznámejších. Sú však prvky, ktorými prekvapuje a zároveň sa stáva pojmom, pre ktorý je Krajinka tým miestom, kde sa mnohí opakovane zastavíme a sledujeme zmeny, či novinky v ponuke. Salaš Krajinka bol pred viacerými rokmi najmä miestom s predajom syra a s reštauráciou. Miesto, akých je už na samotnom Liptove dnes dostatok a nájdeme ich aj na Orave a Kysuciach, má predsa len zopár predností.
Vývoj
Prvou prednosťou Krajinky, ktorá ju začala odlišovať od ostatných, je rozširovanie. Postupne sa z nej stalo miesto, vďaka ktorému ak v Bratislave niekto povie Krajinka v spojení so syrom, veľa scestovaných vie presne o akom mieste sa hovorí. Krajinka je dokonca miestom, ktoré nepotrebuje reklamu a je známe všetkým prechádzajúcim. Celkom inou vecou je fakt, či máte chuť na syr a oddych, alebo miesto obídete. Oddych spomínam zámerne. Na tomto mieste je totiž vidieť, že nezáleží na tom, či platíte, alebo ste prišli parkovať a posedieť zadarmo, ste vítaní. Miesto je vytvorené a v rámci rovnakého areálu stále rozširované s inštaláciami, sochami a rôznymi budovami. Pribúdajú postupne, aj keď nezapĺňajú plochu. Veľakrát je riešenie spojené s prítomnosťou zvierat. Zvieratká sa tu už zopár rokov pohybujú celkom voľne. V strede parkoviska tak môže pokojne odpočívať zajac tak, ako v prípade našej návštevy a na chodníku do údolia môže odpočívať prasiatko. Zastávka rodiny s deťmi tu môže byť zážitkom možno ešte väčším, než na mieste odkiaľ smerujete, ako v našom prípade.
Zábava a oddych
Na Krajinke hodnotia návštevníci pozitívne fakt, že od nich nikto nič nechce. Miesta na posedenie, možnosť pitnej vody, udržiavané čisté toalety pre pánov aj dámy. A hoci to využijete, stále ste nemuseli nič minúť, platiť, alebo vysvetľovať. Nikde nestriehne teta v kvetovanej zástere s tanierikom na mince, ani nikto, čo by napomínal ľudí naokolo. Všetko funguje na akejsi férovej automatike a ako sme stihli sledovať, ľudia prichádzajúci sem tento systém akceptujú. Nemajú na výber. Neprekážajú ani psíčkari, ktorých pes po dlhej trase v aute potrebuje vybehať. Kým nehryzie do prasiatka, či zajacov, nie je dôvod, aby niekomu prekážal. Pri zdroji pitnej vody nás dokonca čakal tanier, z ktorého sa náš havkáč mohol napiť. Na mieste je vidieť, že autorov viacerých prvkov a atrakcií ich práca baví a musí byť koníčkom. Pridajme však k tomu aj výstavu traktorov, o ktorej nie každý návštevník vie. Pri reštaurácii sa totiž dá prísť k vystavenej starej technike. Každý si môže pozrieť rôzne vzácne aj celkom obyčajné traktory a ťažkú techniku, s akou sa dnes už bežne nestretneme. Najmä preto, že ide o stroje veľmi vysokého veku, hoci veľa z nich vyzerá ako celkom nové.
Kultúrny význam
Vidieť všetky tie prvky okolo, drevo, miestnu gastronómiu a jej produkty, ale aj tradičnú kuchyňu, to vo vás niečo zanechá. Vidieť zvieratá, ovce, výrobu syra v expozícii, alebo len vidieť interiér pekárne veľmi podobný na dobové pekárne dávnejšie, potvrdzuje krásu slovenského folklóru, kultúry aj umenia. Pripomína ľudové prvky, zdobenia, recepty, architektúru. Ak si má zahraničný turista neskôr spojiť drevenice, ovce, kvalitné syry a možno aj nejakú tú zaujímavosť, nech si vďaka takýmto miestam spája to všetko správne, so Slovenskom.
Koncept využiteľný aj inde
Krajinka inšpirovala. Po jej raste sa objavilo niekoľko ďalších podnikov na severnej trase východ – západ. Aj niektoré staršie menšie prevádzky obohatili svoje predajne o ďalšie prvky. Veď už len zaujímavá socha priláka objektív fotoaparátu a viralita je na svete. Naďalej však Krajinka zostáva v hlavnom meste tým najznámejším miestom, kam sa chodí „po ceste“ po syr. Koncept priateľského prístup, v ktorom nie je potrebné platiť, by našiel uplatnenie aj v iných končinách Slovenska. Najmä ľudové prvky v umení a architektúre sa vracajú späť a nevymierajú, čo je skrátka potešujúce. Dizajny, inšpirácie, interiér, či snahy o spojenie tradičných ľudových prvkov, napríklad ako tie s odievaním a čičmianskym vzorom na odevoch olympionikov…
Krajinka používa ako liptovská prevádzka symboly Liptova. Tradičnú architektúru a stavebný materiál, syry, ovce, aj samotné odievanie neraz svedčí niečo o kultúre. Najmä úspech celého zariadenia prináša jeho rast a ten ďalej plní reťazovú reakciu – zamestnáva ľudí na okolí. Nuž a ich práca nie je vzdialená tej, akej sa región venoval aj v minulosti. Ako inak možno hodnotiť miesta, ktoré udržujú kultúrne prvky živé, prinášajú prácu miestnym ľuďom a radosť zákazníkom, než ako vítané a nevyhnutné…
Keď je marketingom spokojnosť
Stalo sa zvykom, že pre ľudí na trase Tatry – Bratislava je toto miesto obľúbenou zastávkou. Inak už veľmi nepoznajú miesta v podobnom duchu s miestom na sedenie, parkovaním, toaletami a reštauráciou. Na počudovanie by vám pritom mnoho ľudí z nich povedalo, že nevideli televíznu reklamu, ani inzerciu v tlači. Pri podrobnejšom pohľade na fungovanie Krajinky nenájdete marketingové oddelenie, nenachádzame ani reklamné kampane. Pri hlavnom ťahu v smere do Ružomberka je billboard so šípkou. Tu aj končíme. Je tak záhadou, ako o tomto mieste ľudia vedia. Zostáva už len prirodzená viralita a povedomie o mieste, ktoré sa stalo akýmsi lákadlom pre vodičov. Pri ceste z Ružomberka na Martin je dokonca možné odbočku minúť, alebo v snahe nezablokovať pri odbočovaní a čakaní celý jazdný pruh skôr ako to spraví zlúčenie dvoch pruhov do jedného pod Strečnom, si to rozmyslíte. Predsa len sa tu nachádza pestrá spleť vozidiel z rôznych končín od východného Slovenska po západné Čechy, či ešte ďalej. Môže za tým teda stáť samotná spokojnosť ľudí, či práve tých pár faktov, ktoré som si ako (takmer)kulturológ dovolil zhodnotiť z hľadiska vývoja a prínosu. Imidž miesta pritom nenaštrbili ani medializované informácie o škodlivom mlieku, ktoré sa však nakoniec vôbec nepotvrdili. Následne ak už ste na mieste, kde kupujete syr, ochutnávate ho a ešte sa aj miesto nazýva salašom, nemali by chýbať ovce. Azda bude stačiť to veľké stádo na lúke nad Krajinkou. Všimli sme si ho až pri poslednom prejazde okolo pred pár dňami, rovnako ako nového obyvateľa, somára.
