Najzraniteľnejší vojak je spiaci vojak. Týmto heslom obhajovali vedci v dávnej minulosti svoje plány na vytvorenie látok, či úprav v organizme, ktoré by z vojska spravilo účinnejšiu zbraň. Vynájsť spôsob, ktorý by sa docielila aktivita a schopnosť bojovať, byť v strehu bez potreby spánku by totiž mohlo znamenať vyhrať vojnu. O tom, či sa niektoré z vedeckých plánov aj realizovali, verejnosť samozrejme nevie a nedozvedela by sa zrejme nikdy ani o (ne)úspechoch takýchto ambícií. Iba ak v tajných zložkách a archívoch ukryté pod šiframi, našli by sa zmienky o zámeroch či úvahách. Lenže kým uvažovať o takýchto plánoch a projektoch je ľahké, ťažšie je v spleti konšpirácií a fám prevažne na internete rozoznať realitu od fikcie. Jeden z najslávnejších príbehov, ktorý fascinoval internet, ba dokonca priniesol úžasnú ukážku toho, koľko konšpirátorských portálov na svete existuje, je legenda s názvom Russian Sleep Experiment – Ruský spiaci experiment. Aby sme mu uverili, musí sa skladať zo slov „Sovietsky zväz, pokus, KGB, utajenie, vojna, vedci, trhať mäso, smrť…“ a kadečo ďalšie.
Ruský spiaci experiment
Legenda tvrdí, že tzv. Ruský spiaci experiment mal byť utajovaný v NKVD archívoch pod KGB. Ministerstvo vojny sa v rokoch 1940 a pokračujúc aj až do roku 1950 malo snažiť vyvinúť plynnú látku, testovanú na vybraných ľuďoch, schopnú zmeniť organizmus človeka. Udržiavať neustálu bdelosť mala látka s názvom Nikolajevov plyn. Chémia nazvaná podľa Felixa Nikolajeva, hlavného výskumníka pracujúceho na tomto projekte, bola použitá na politických väzňoch silnejšieho vzrastu, čím nemali vzniknúť škody na obetiach medzi skutočnými vojakmi. Špeciálna miestnosť, kde držali 5 skúmaných ľudí, bola vzduchotesná. Uvoľňovali sem Nikolajevov plyn spolu s kyslíkom. K dispozícií mali len tečúcu vodu, toaletu, malú posteľ, noviny na čítanie, knihy, toaletu a tiež jedlo pre všetkých na mesiac. Miestnosť mala monitorovať séria mikrofónov a vedci za sklom. Ďalší priebeh skúmaných ľudí vystavených experimentálnemu Nikolajevovmu plynu mal byť zaznamenávaný po dňoch. Uväznené pokusné krysy na vystavenie plynu prvé dni nereagovali. Len protestovali voči podivnému zaobchádzaniu a nevedomosti. Po deviatom dni jeden z mužov začal kričať a neprestal po niekoľkých hodinách. Inšpiroval postupne aj ďalších. Akési šialenstvo však neoslovilo jedného z nich, ktorý svojimi výkalmi prilepil vytrhané strany z kníh na sklo a nikto z výskumníkov tak nemal možnosť vidieť, čo sa vo vnútri deje. Kým predtým sa v mikrofónoch ozývali rôzne zvuky a krik, po zalepení okien dej vo vnútri celkom stíchol.
„Žijú či nežijú? To je otázka…“
Po pár dňoch úplného ticha si boli výskumníci neistí, či experimentálne obete ešte žijú a tak im oznámili, že vojdú dnu, všetci budú ležať s rukami za hlavou a jeden z nich získa slobodu. V tej chvíli sa mal po dlhých dňoch ticha ozvať jeden z nich a šeptom oznámiť, že „žiadnu slobodu nepotrebujú“. Plán vstúpiť dnu odložili. Po pätnástom dni odčerpali plyn a nahradili ho kyslíkom. Tým vo vnútri sa to však nepáčilo, pretože mikrofóny sa rozozvučnili od protestov. Vstupujúci dnu našli jedného ležať pri odtoku mŕtveho a bez svaloviny na niektorých miestach. Ležal v kanalizácií, čím znemožňoval odtok nahromadenej vody z umývadla. Jedlo pripravené na mesiac zostalo nedotknuté. Rozozvučnil sa krik. Inému zlyhali hlasivky. Mali vyzerať ako zombie, polomŕtvy, bez krvi, ktorú mala nahradzovať postupne zlúčenina plynu. Na niekoľkých miestach mali mať vytrhanú kožu, či dokonca mäso. Nezaberali na nich anestetiká, takže ich nedokázali uspať. Jeden z dvoch, čo vyslobodenie a následné ošetrovanie prežili, pri plnom vedomí prekonal rezanie a zašívanie, keďže bez anestetík už nemali čím experimentálne obete uspať.
Takže fikcia?
Celý príbeh vyznieva drsne. Zámerne sme vynechali niektoré morbídne časti a šialené dôkazy šialenstva mysle testovaných subjektov. Príbeh od roku 2013 zverejnilo obrovské množstvo portálov. Najčastejšie na rovnakých stránkach v blízkosti slávneho Philadelfského experimentu amerického námorníctva s cestovaním v čase. Uverilo mu mnoho magazínov, pretože znie pútavo. Lenže pravda je niekde celkom inde. Príbeh nie je pravdivý a žiaden Nikolajevov plyn neexistuje. Ruský spiaci experiment neexistuje. Je to fikcia, poviedka zverejnená na internete jednoducho len talentovaným autorom aj iných sci-fi poviedok, pričom sa neinšpiroval žiadnym reálnym výskumom. Dokonca ani KGB neexistovalo v 40 rokoch a s podobnými experimentami by sa pritom ani nemali dôvod spájať.
Akási „genealógia“
- Celkom prvé miesto, ktoré poviedku malo vydať je portál plný rôznych poviedok a príbehov, kde je aj príbeh o Slandermanovi, tiež údajne skutočnej postave. Nájdete ho už od roku 2010 na adrese: http://creepypasta.wikia.com . Ibaže toľko kopírovaní a pridávaní na internete vytvorilo niekoľko verzií. Objavili sa aj takí, čo príbeh prerobili na svoj a vzniklo tak niečo celkom iné.
- V rovnakom čase fungovala doména s celým príbehom, ktorá je však dnes nedohľadateľná a zrušená. Tí, čo v rokoch 2014 až 2015 hľadali viac informácií o Ruskom spiacom experimente, mohli nájsť aj stránky s rozšírenou verziou, kde sa podpisoval aj autor s prehlásením o autorskom práve v prípade, ak by niekto chcel použiť jeho vymyslenú poviedku do filmu a podobne. Stránky mali už vtedy nejaký ten rok. Dnes sú však nedohľadateľné aj zmienky o nich.
- Začiatkom roka 2015 sa objavil dokonca polhodinový film, inšpirovaný popisovanými udalosťami s názvom, ako inak, The Russian Sleep Experiment. Scenára a réžie sa ujal samotný autor tejto verzie príbehu Timothy Smith.
- V tom istom roku 2015 sa našla autorka Holly Ice, ktorá prišla s upraveným románom na motívy tohto príbehu. Rozšíreným a doplneným o ilustrácie od troch autorov. Príbeh sa očividne už vôbec neobmedzoval len na výskumný labák a legendárnu miestnosť, ale aj ďalšie miesta. Kniha sa dá v angličtine kúpiť ako e-kniha. http://www.russiansleepexperiment.net/ a práve z týchto stránok pochádza aj grafika použitá v článku. Jej autor je Daniel Tyka @ artificialdesign.
