Sú filmy, ku ktorým sa recenzia píše ťažko. Doteraz som o takom filme nevedel, ale už viem. Možno pre znechutenie, určitý šok, kam sa vlastne film dokázal dostať, ale stále to bude znechutenie z jeho pravdivého obsahu, nie ani tak zo spracovania. Znechutenie a odpor. Film Pírko je filmom, o ktorom sa veľmi rýchlo dozvie celé Slovensko, pretože jeho obsah sa stane už od zajtra témou analyzovanou a riešenou. Teda aspoň by to tak malo byť, keďže na niektorých miestach je nutné priniesť obraz, aby mali situácie jasné rysy.
Odrazu sa začne niekto zaujímať, kde končia deti z detských domovov. Či v tej neskúsenej naivite neokúsia život z toho najhoršieho konca… Odrazu si ako divák sledujúci tento film uvedomujem, že to, o čom sa dá hovoriť a popisovať, sa dá nakrútiť tak vierohodne, že vám to vyrazí dych. Na film Pírko sa treba pripraviť. Psychologicky aj miernou odvahou.
To znechutenie
Ani najprecíznejší horor, či pohľad na rozštvrtené telá vojakov dožívajúce svoj život, vo mne nezanechal taký pocit znechutenia a pocit, „už stačí“. Ak viete, čo sa deje s dievčatami držanými na nútenú prostitúciu, v podstate viete aj to, čo príde v samotnom filme. Očakávate, že vás teda neprekvapí. Príbeh popisujúci veľmi častý scenár obetí otrockej prostitúcie rovnako naivných, alebo len na nesprávnom mieste chytených mladých dievčat, v prípade Pírka spoznáme len cez hlavnú hrdinku Martinu. Tá sa vo väzení smradľavého bytu ocitne náhle a nechtiac v čase, keď ju už divák spozná v jej uplynulom príbehu. Podobne, ako v realite, stačí málo, nepozornosť, alebo zúfalstvo a dostáva sa k nesprávnym ľuďom.
Ide o film. Poviete si, že možno podľa skutočnosti. Nie „možno“, ale určite popisuje realitu. Film sa dá nakrútiť tak, že vás informuje, ako čo prebieha a máte jasnejšiu predstavu o tom, čo sa odohráva medzi štyrmi stenami. Lenže dá sa to nakrútiť aj tak, že to prežijete spolu s Martinou. Viete, ako sa sem dostala. Viete veľmi dobre, kto všetko jej príde na pomoc. Viete, že na pomoc nepríde absolútne nikto. Ani žiaden hrdina, ktorý rozďaví dvere a zachráni ju. Čo divák vidí v ucelenom necenzurovanom filme je však stále len drobný zlomok z neuveriteľného zlomu a otrasného zaobchádzania, ktoré keď sa udeje, ani samotná obeť ho nedokáže popísať.
Jediný život… ten jej.
Pírko nakrútili spôsobom, ktorý diváka sprevádza od detského domova len životom Martiny. Nikto nie je dôležitý v tomto filme tak, ako ona. Najmä sa ani k inej dejovej línii nedostávame. Je to jej príbeh. Aj preto sa divák nedozvedá, ako skončili otrokári a všetky sfetované individuá, ktoré prežívajú doslova v stokách, pretože sa nedokážu dostať z bahna. Divák nevie ani to, ako dopadnú rôzne postavy. Vidí len vierohodný príbeh plný nadávok, nenávisti, no najmä ľudí, ktorí rezignovali na racionálne uvažovanie a hľadanie takej banality, ako domova a práce.
Martina alias Shakira, Dominika Zeleníková
V hlavnej úlohe Martiny, príliš dôverujúcej Romanovi, nezodpovednému zmetkovi pustenému z decáku pred ňou, sa predstaví Dominika Zeleníková. 26 ročná herečka známa z dosiek SND, no pre väčšinu mladých ako krásna jemná blondínka z hudobného zoskupenia S hudbou vesmírnou, ktoré zase preslávil azda najviac hit Je nám teplo. Celý film vo výraznej podobe ležal na jej bedrách. Bola to jej tvár a žiaľ aj jej telo, ktoré bolo v drvivej väčšine záberov to najdôležitejšie. Priam úchvatné herectvo pre tak ťažkú úlohu zvládla tak, ako nemožno očakávať od mnohých starších herečiek. Herecká práca tváre, hlasu aj tela, nebola typickou hereckou, čiže nevytvárala dojem, že sledujete film. Po celý čas hovorila jazykom skutočného mladého človeka, ktorý sa vykašle na spisovnú slovenčinu. Hovorí reálne dialógy, hovorí presne to, čo by hovoril človek v jej veku a situácii. Pri nej zanikajú ostatní herci a ak aj po pozretí filmu máte niekoho spomenúť, bude to jedine ak Bolek Polívka v mizernej úlohe, alebo Juraj Kemka pri veľmi hlbokom lovení v pamäti… pričom vám napadne, prečo sa tam vlastne objavil?
Drsné
Pírko je drsný film. Hodnotiť ho by znamenalo priznať, že je otrasný. Lenže zopakujem, pre príbeh a jeho prvky, ktoré až poburujúco upozorňujú na skutočnú realitu. Film rozprúdi tému a úvahy nad tým, čo sa deje so stále ešte deťmi, ktoré majú čerstvých 18 a opúšťajú detský domov. V podstate nikoho nezaujímajú. Ťažko povedať, ako tento svet funguje v Bratislave dnes. Príbeh však zasadili do Prahy, oveľa rozľahlejšej, v niektorých miestach špinavšej, plnej živlov, šialencov, ale aj zákazníkov sexuálnych služieb, ktorí aj nachádzajú príležitosť na ukojenie svojich chúťok. Takí, ktorým nevadí polomŕtva, sfetovaná „partnerka“, ktorá ani netuší, čo sa s ňou deje a či ten nad ňou je dnes štvrtý, alebo nebodaj dvanásty…
Pírko sa chytil témy, ktorej sa nechytá nikto. Možno zo strachu, či vykreslia realitu, ktorú poznajú policajné spisy, no pre krytie mocných sa viacero detailov aj tak nepodarí odkryť. Možno sa jej nechytajú, lebo o nej nevedia nič. Alebo len nenachádzajú hercov, ktorí budú ochotní sa vyzliecť a opakovane hrať vierohodne obeť potupenú tými najhoršími možnými spôsobmi. V určitom momente zbavený akýchkoľvek práv len preto, že určitá skupinka mocnejších živlov sa tak rozhodla. Vo filme v určitom momente nastane strih. Neznáme sú nám udalosti po nemocnici. Ibaže ja osobne to chápem ako zámer. Je to jej príbeh. Na určité veci sa snaží zabudnúť a nespomenie ich, čiže ako divák netuším, ako sa ďalej uberá dej v špinavom byte… lenže odporné skúsenosti Shakiru posilnia k niečomu, z čoho už možno nebude cesty späť.
Film, ktorý musíte vidieť, aj keby ste nemali
Film Pírko by mohol byť v učebných osnovách. Pre svoju tvrdosť však naň treba mať žalúdok a žiada si aj vyspelosť. Nie iba plnoletosť. S odvahou a nahotou, akou hlavná hrdinka predstupuje pred kameru v scénach poslednej tretiny filmu, je ťažko porovnávať iné herečky. Možno áno, zahraničné v niektorých filmoch. No nevydajú zo seba to, čo sa podarilo Dominike.
