Slovenské lesy sú obľúbeným cieľom hubárov. Nie však len tých slovenských. Kysucké obce poznajú české značky áut pod lesmi a na čistinkách, tie oravské spolu s východným Slovenskom zas poznajú ak nie české, určite poľské. Orava je však azda najviac poznačená nájazdníkmi, ktorí krajinu poznačujú hneď niekoľkými spôsobmi.
Zaparkovaná dodávka alebo van
Načo chodiť sám alebo po troch? Na huby je dobré zobrať posily. Niektoré regióny severného Slovenska stretávajú v lesoch aj početné partie. Ako rojnica na niekoľko metrov prechádzajú urbárom a svahmi, o ktorých si naivne myslíte, že ich susedia rešpektujú ako váš kúsok lesa, no ak nejdete už o štvrtej s baterkou, proti rojnici nemáte šancu. Ak už ale vidíte dodávku, potom berte vrece a palicu s klincom. Úlovky budú. Ibaže do zberných surovín.
Poliaci sa neraz spájajú s heslami: Bordel a neúcta
Poliaci nás majú radi. Po nájazde poľských hubárov je nepopierateľná ich národnosť nie pre hluk a reč, ktorá sa lesom ozývala. Skôr pre obaly od klobás, igelitov od bagiet, kelímkov, pivových fliaš aj plechoviek… podľa niektorých ľudí v pohraničí je rovnako veľkým problémom ako znečistenie aj iný jav. Absolútna neúcta voči prírode a ostatným hubárom. Na Slovensko prichádzajú po úlovky, no v miestnych Jednotách a Samoškách o nich nič nevedia. Netvoria turistický ruch, neubytujú sa. Zostane po nich len neporiadok a spúšť. Ak ste náhodou urbárnik a predpokladáte, že si nazbierate huby na zimu vo vlastnom lese, pôsobí smutne pohľad na očistené zvyšky húb, ak sa vôbec zastavia na niečo také.
Škoda, že z takejto návštevy nemá Slovensko. Rôzne obce sa s touto problematikou stretávajú v rôznej miere. Niekde je to bežná súčasť hubárskej sezóny, inde je to niečo, k čomu potrebujú viac pozornosti. Občas sa to maskuje pobytom v penziónoch, no skôr sú to výjazdy parkujúce pod lesmi na osvedčených a vytipovaných miestach. Poliaci – hubári, naše lesy dobre poznajú a pre plné košíky sa im oplatí vyraziť za hranice.