Pamätník II. československej paradesantnej brigády ktorý stojí v lokalite Krpáčovo v obci Dolná Lehota v Nízkych Tatrách pripomína hrdinstvá našich parašutistov, ktorí položili životy v bojoch II. svetovej vojny. To, že pamätník predstavuje padáky, by ste zistili až pri pohľade z hora. Zo zeme pripomína neforemný nezmysel, na ktorý sa však treba pozerať aj ako na historickú pamiatku.
Pomník SNP sa roztrhal… čítate správne
Pomník SNP postavený v roku 1976 je dnes výrazne zanedbaný a zničený. V minulosti ho zdobili vence. Dnes na výročie SNP si naň nikto nespomenie a nie je ani na zozname miest, na ktoré by mohli merať cestu politici, či historici. Zavítajú sem možno ak len tí, pre ktorých Krpáčovo znamená spomienku na pionierske tábory, dávne prízdniny a spomienky na toto miesto ho prinútia sa pozrieť na to, ako sa veľmi pamätník zmenil. Zmenil a to dosť poriadne. Jeho niekoľko tonový blok, ktorý tvoril koniec jedného z padákov a vyčnieval mimo pamätník, sa utrhol a spadol z výšky asi dvoch metrov. Odhalil tak jeho výplň.
Máj 2011 zmenil toto miesto na ruinu
Od mája 2011, kedy sa pamätník roztrhol, ubehlo už veľa času. Jeho pád nikoho nezranil, no nepochybne prekvapil od toho času všetkých návštevníkov a okoloidúcich. Kým v minulosti tu bolo množstvo ľudí a nastúpených pionierov, dnes, podobne ako na mnohých iných takýchto miestach, sem príde len zatúlaný turista a pár tých s jasným cieľom. V máji sa miesto stalo ruinou, v ktorej bolo nutné zachrániť aspoň betónový nápis, nad ktorým sa nachádzal odtrhnutý kus betónu. Pravdou je, že v konečnom dôsledku zachránili len pár písmen. Veď postupne ich odstraňovali zrejme vandali, aby menili význam slov. Zachované zostali betónové plastiky ženy, vojakov a zbraní, ktoré majú pripomínať vojnový výjav. Dnes má každý možnosť vidieť odtrhnutý kus spadnutý presne tam, kde aj dopadol. Postavený a narovnaný sa už nepochybne na svoje pôvodné miesto nevráti.
Pôvodní stavitelia totiž pamätník na tomto kľúčovom zaťaženom bode spevnili miestami nie príliš múdro naukladaným drevom (pôvodná kostra, na ktorú sa nanášal betón) a betónovou konštrukciou vystuženou len na povrchu karisieťou. Podstatným mínusom je tak absencia poriadneho železa, ktoré by udržalo váhu rozpadajúceho sa štrkového betónu. Pozorovateľný je aj zvláštny postup pri niektorej z rekonštrukcii. Viacero miest pamätníka malo nanesenú maltu, ktorá mala mať za úlohu predĺžiť životnosť objektu opäť o niekoľko desaťročí. Žiaľ takto aplikovanú maltu som jakživ ešte nevidel. Pamätník pred niekoľkými rokmi naozaj opravovali, skryli zásadnú prasklinu v najväčšom z nich, ktorý neskôr poznačilo pôsobenie gravitácie a roztrhlo ho na celkom inom mieste.
Kedy dôjde k náprave?
Už niekoľko rokov prebiehajúce snahy previesť pamätník pod správu štátu sú očividne neúspešné. Termín nápravy je tak v nedohľadne. Vzhľadom na váhu pôvodného dielu, zásadnú absenciu poriadnej podpory a problémový základ vzhľadom na to, čo odpadlo, by bolo najvhodnejším riešením čiastočné prerobenie základnej časti, jej zosilnenie a vytvorenie celkom nového zakončenia padáku z nových ľahších materiálov. Pripojiť pôvodnú časť je nereálne a nemožné. Celú nápravu by predražilo o desiatky tisíc EUR. Už odľahčený variant by stál nemalý peniaz, v prípade štátnej zákazky aj stovky tisíc EUR. Chýba však občianske združenie, ktorého zručné ruky by dokázali robiť zázraky aj za pár tisíc eur a nekupoval by sa niekomu Mercedes, ako to už býva…
FOTO © ZN.SK
