Nadmorská výška je nevyhnutná mierka, ktorá sa počíta od stálej výšky najrozsiahlejšej rovnej plochy na planéte, vodnej hladiny. Občasné nerovnosti, búrky a pôsobenie vetra stále neovplyvňujú stálu výšku mora tak, ako by ju ovplyvnilo roztopenie svetových ľadovcov. Ako sa však vôbec dá merať nadmorská výška, keď more neustále pracuje a vytvára prílivy a odlivy?
Vznik merania nadmorskej výšky
Pri sledovaní a výpočtoch prílivu a odlivu je pomerne ľahké vypočítať zlatý stred, teda priemernú výšku mora na danom mieste. Od tohto miesta sa následne počíta výška na nivelačných bodoch a podľa nich je to už aj pre rôzne prístroje, či aj fyzické merania viac menej hračkou.
Na Slovensku využívanie meranie pomocou výšky Baltického mora. Podobne ako Poliaci, s ktorými sa delíme o naše krásne veľhory. Ich výšky a naše výšky tak sedia, keďže obe krajiny meriame podľa rovnakého mora. Bývalé Rakúsko-Uhorsko a dnes Maďarsko s Rakúskom sa však riadia výškou Jadranského mora, pričom rozdiel výšky je 0,46 metra. Prakticky je Jadran vyššie ako Baltik.
Dnes sa meria nadmorská výška najmä pomocou GPS, prípadne letecká doprava na jej výpočet používa tlakomer v spojení s ďalšími údajmi a ukazovateľmi.
Na mapách
Na mapách sa pohoria a kopcovitý terén zaznačuje vo vrstevniciach. Pomocou nich sa dá vykresliť strmosť niektorých svahov, no najmä výšku, uvádzanú číselnou hodnotou pri vrchole s označením m.n.m. alebo bez označenia. V prípadoch pevniny pod úrovňou mora, ktorá nie je zatopená a meranie jej najnižšieho, peši dostupného, bodu má zmysel, sa hĺbka udáva s mínusovým číslom. S takýmto javom sa stretnete napríklad v kráteroch sopiek drobných ostrovov, na rozľahlej ploche Holandska, malej časti Francúzska, alebo USA v soľných jazerách. Historicky by mohlo byť takýchto oblastí, nachádzajúcich sa pod úrovňou mora viac. Vzhľadom pre stekanie vôd je však otázkou času, kedy sú hneď zaplavené vodou. Rozsiahle plochy Holandska sú udržiavané na suchu sústavnou ľudskou činnosťou a odvodnením nadmerných vôd, prípadne riek, ktoré by ju mohli zatopiť.
