Keď sa rozhorel oheň okolo Pokémon Go, mnohí tí, ktorí nepodľahli, alebo ešte lepšie nemali vhodný mobil a nainštalovanú aplikáciu, chápali Pokémonov ako šialenstvo hodné odsúdenia. V prvé týždne, najmä však dni, sme badali na sociálnych sieťach príspevky vysmievajúce sa 3. vlne pokémánie, pričom najmä hráči tejto hry si vyslúžili výsmech. Nastala vtedy mienka, že pochváliť sa hraním tejto hry znamená vystaviť sa výsmechu. Najmä u tých, čo sami seba považujú za inteligentných a odolných voči mániám a podobným vplyvom. Hoci sami u seba možno pestujú mánie a závislosti na WOW, alkoholizme, Facebooku a podobne, za „choré“ považujú hranie Pokémonov. Na nemenovanej základnej škole v žilinskom kraji sa strhla bitka po jednom takom výsmechu. O dva dni na to bol vysmievajúci útočník prichytený, ako na sídlisku ťuká do mobilu a chytá vlastného pokémona. Príbeh typický pre ľudské premýšľanie…
Sami sme sa do hrania ešte nepustili pre nepodporovanie nižších verzií Androidu, no mali sme dva týždne čas podrobne sledovať niektorých hráčov, ako aj miesta nimi navštevované. Nasledovné riadky sa nakoniec nebudú páčiť práve odporcom hry.
Pokémon Go malo záujem vyhnať ľudí von
Každý, čo pozná vývojára tejto hry, americkú spoločnosť Niantic, veľmi dobre vie, že už ich predošlá hra bola zameraná na objavovanie sveta okolo seba. Keď však dostali nápad vytvoriť niečo podobné a poslať ľudí do prírody a do ulíc, aby sa stretávali už nie za fiktívnymi miestami, ale za niečím, čo možno mnohí ešte stále dobre poznáme, možno nikto nečakal, že nápad až tak dobre vystrelí. Bežný hráč počítačových a mobilných hier sedí v kresle, v posteli, za stolom či na gauči. Nikto ich nevidel, lebo neboli na očiach. Hra však oslovila také široké spektrum ľudí, že toto spektrum vychádza von. Odrazu je v parku viac ľudí, pri riekach v lesoch, na uliciach a kaviarňach. Aplikácia má dokonca funkciu vajíčka, z ktorého sa nový Pokémon vyliahne len v prípade, že si po vlastných odšliapete 2 kilometre, 5 kilometrov, či 10, v závislosti od typu pokémona, ktorého očakávate a môžete získať. Hra motivuje, aby ľudia vychádzali von. Ak však niekto prechádza cez cestu a namiesto situácie okolo seba sleduje len dianie na displeji, dlaň na čelo si zaslúži len on. Nie všetci do jedného, ako je na Slovensku zvykom.
Priateľstvá a rozhovory
Rôzne mestá a obce na Slovensku, v našom prípade sledované obce v blízkosti Bratislavy, majú mnoho nadšencov Pokémonov. Stretávajú sa priatelia, ktorí by inak sedeli doma. Sú vonku. Vo Veľkom Bieli ma nedávno prekvapili chlapci, ktorí radšej ako sedieť pred televízorom vyjdú preskúmať celú dedinu a skočia aj na návštevu k rodine. Aj na Kysuciach sú partie, ktoré nebyť Pokémonov, ani nevedia o sebe navzájom nič a nikdy sa nestretnú. V Medickej záhrade v Bratislave som mal možnosť skoro ráno sledovať lovcov zmiešaných z Britov a Slovákov, ktorí sa stretli len preto, že robili prieskum kvôli rastlinným pokémonom. Zaujímavé je, že nech som stretol v Senci, centre Bratislavy, či v Petržalke kohokoľvek s mobilom pred sebou a očividne bol na love, s každým jedným sa dalo pozhovárať, akoby šlo o iných ľudí, ktorých stretávate bežne. Ak viete poznáte hru, pri oslovení nevyznievate možno ako až tak veľký čudák.
V Podunajských Biskupiciach pri prechádzke so psom opakovane stretávam matku so synom, ktorí sú na prechádzke a viem o nich, že chlapec má zapnutý mobil pre prípad, že sa nejaký pokémon objaví. Spýtal som sa preto práve v posledný nedeľný večer, či chytajú a ako sa im darí. Vysvitlo, že chlapec trávi takto s mamou oveľa viac času a majú čas sa porozprávať aj o škole, čo je téma o ktorej sa doma akosi nedokážu pozhovárať otvorene tak, ako vonku na prechádzke. A to by som čakal v pubertálnom veku nechuť tráviť čas s matkou. Nuž pre neho bolo radosťou, že ho mama podporuje vo voľnočasovej aktivite.
Prekvapivo aj rodiny s deťmi
Sad Janka Kráľa je tie zaujímavým miestom, kde ak križujete plochu opakovane, narazíte možno aj vy na rodiny, nadšených tatkov sledujúcich deti. Aj rodičia sú zvedaví a deti sa vypýtajú do parkov. Kým o takéto miesta nie vždy majú deti záujem, pokiaľ sa v nich nekonajú dôležité podujatia, veď prečo by sem aj mali chcieť ísť, Pokémon Go docielil, že tieto miesta sú vyhľadávané. Dôvod je jednoduchý. Niektoré pokémony sa nedajú chytiť inde, len na veľkých trávnatých a zalesnených priestranstvách. Aj internetové fóra a stránky ako Pokemonhra.eu radia, zájsť kvôli niektorým pokémonom do parkov. Nuž a do tých, kam sa deti samé nedostanú, vyžiadajú rodičov. Ak sa na hru nepozeráme negativisticky a chceme vidieť aj zaujímavé javy ako tieto spomenuté, odrazu nie je až takou hrozbou. Aj keď odporcom sa možno tento článok nepáči. Kto nepozná mieru pri tejto hre, nemusí ju poznať ani pri hocičom inom. Hra na vine nie je.
