NASA napreduje v príprave vesmírneho projektu Orion, ktorý disponuje dostatočne silnými raketami schopnými diaľkových letov až na Mars, alebo len k Marsu. Cieľom niekoľko rokov pripravovaných a často medializovaných projektov má byť totiž červená palenéta, ktorej výskum by sa výrazne urýchlil priamou účasťou ľudí na tejto planéte a priamym osobným výskumom. Dostať ľudí na Mars môže byť komplikovanejšie, ako už ukázalo množstvo filmov. Aj preto sa údajne uvažuje s alternatívou, že cieľom misií nebude primárne Mars samotný, ale jeho mesiac Phobos. Prečo?
Phobos ako medzistanica
Z mesiaca Phobos by sa mohla podľa jedného variantu medzistanica určená pre vybudovanie hlavnej základne. V nej by fungovalo zásobovanie, aj štartovanie všetkých plavidiel a modulov bez veľkých komplikácií. Jeden z dvojice mesiacov planéty Mars má dvojnásobne vyššiu orbitálnu rýchlosť než nás vlastný Mesiac. Za základne na marťanskom Phobe by následne putovali misie na Mars samotný. Jednou z možných odpovedí, prečo by Phobos mohol byť ideálnou cestou, je jeho obežná dráha a rýchlosť pohybu. Jeho pohyb nad planétou by totiž umožňoval úsporu paliva pri nutnej zmene polohy štartu na rôzne miesta Marsu, ale slúžil by aj ako odkladisko nepotrebných častí pre pristávanie a následný štart z planéty. Podľa iných
Základné údaje o marťanskom mesiaci Phobos
Mesiac Phobos objavil Asaph Hall v roku 1877. Veľký je 27x22x18 kilometrov. Mars obieha rýchlosťou 2,138 km/s a má slabú gravitáciu, ktorá by tvorila výrazné úspory v úsilí odpútať sa z povrchu Phobosu pre zásobovanie, alebo len bežné misie. Žiadna atmosféra tiež nebude stáť v prenose signálov a komunikácii. Svoj názov dostal podľa Phoba, syna Áresa a Afrodity. To je grécka mytológia. V rímskej mytológii však tieto postavy mali iné mená. Áres niesol meno Mars a Afrodita Venuša. Phobos má vnútornú obežnú dráhu, vzdialenejší je jeho brat Deimos, o mnoho ľahší s nižšou hustotou. Oba prirodzené satelity Marsu objavil v tom istom roku astronóm Hall.
Foto: NASA/Greg Shirah
