Vedeli ste, že v minulosti bol marec prvým mesiacom v roku? Počas Rímskej ríše sa na rozsiahlych dobytých územiach musela zaviesť jedna časová miera. Bolo veľmi ťažké uvádzať a chápať na rôznych vzdialených lokalitách iné roky. Od rímskeho kalendára sa neskôr odvodili aj časové údaje iných krajín a vlastne riadi sa ním celý svet. Cirkevný a národnostný kalendár pritom zostal mnohým krajinám vlastný. Napríklad arabským či ázijským krajinám. (foto: socha Júlia Cézara)
Marec ako prvý? Prečo nie?
V čase zavádzania rímskeho kalendára získali jednotlivé mesiace niekoľko storočí pred Kristom mená podľa čísloviek, len marec bol iný. Pomenovaný bol podľa boha Marsa, po ktorom moderná doba pomenovala planétu Mars. Január a február neexistovali. Každý jeden z mesiacov mal v realite iný počet dní, pretože sa nepočítal podľa dní, ale fáz Mesiaca. Celkovo mal počas roka 304 dní, čo však neskôr tvorilo výrazný nesúlad s posunom ročných období viditeľných najvýraznejšie v severných provinciách. Treba dodať, že rímsky kalendár vznikol spolu s Rímskou ríšou a menil sa počas jej pôsobenia niekoľko krát.
Až panovník Numa Pompilius nechal na základe výpočtov matematikov a vlastného výskumu pripojiť dva mesiace, ktoré my poznáme ako Január a Február zhruba okolo roku 700 pred našim letopočtom. Január získal svoj názov od boha Janusa a február podľa slávnosti očisty, ktorý v starovekom Ríme poznali pod menom Februa. 1. január sa stal prvým dňom v roku už v roku 153 pred Kristom. V roku 45 pred našim letopočtom urobil Julius Cézar reformu kalendára a kalendár tak poznáme ako Juliánsky kalendár.
Chcete dôkaz? Čo bordel v kalendári?
Dôkaz o tom, že Marec bol kedysi prvým mesiacom v roku, používame celý život a je uvedený všade okolo nás. Sú to názvy jednotlivých mesiacov. Kým Apríl, Máj a Jún nesú názvy podľa bohyne Afrodity (Aphrilius), boha Maia (Maius) a bohyne Juno (Junius), ostatné už sú číslovkami, ktoré po preložení akosi nesedia.
Quintillis nesie číslovku päť, no neskôr bol zmenený na Julius. Sextilis zmenený na Augustus zas pomenúval číslovku šesť a je tomu tak v mnohých jazykoch, ktoré v tomto mali základ v latinčine. Zaujímavejšie už znie u nás vždy deviaty mesiac September. Po latinsky je však „septem“ číslovka sedem. Latinská číslovka „octo“ pomenúva osem. Pojem je pritom veľmi dobre známy aj z iných slov a vychádzajú z neho aj slová ako oktáva, či pomenovanie chobotnice. Lenže napriek tomu, že latinčinári October preložia ako „ôsmy mesiac“, v kalendári ho máme ako desiaty. To isté je s novembrom a decembrom.
November je u nás 11. mesiacom, hoci po preložení jeho názov znie „deviaty mesiac“ a december preložíme ako „desiaty mesiac“ a je pritom dvanásty. Posun o dva mesiace je tak vysvetlený. Január a február pripojili neskôr a po viac ako 500 rokoch od zavedenia 12 mesiacov sa z januára stal prvý mesiac roka. Zhruba takto postavený kalendár sa neskôr pretvoril do Gregoriánskeho kalendára, ktorý používame dodnes.
