Kolobežka je úžasná vec. Ešte pred desiatimi rokmi sme si mohli myslieť, že jej úspech pomaly vymiera a je vecou čisto len malých detí. Lenže v priebehu posledných rokov sa aj vďaka dostupnosti širšej ponuky tohto dopravného prostriedku podarilo dať kolobežke celkom iný rozmer a sprístupniť ju dospelým.
Kolobežka ako dopravný prostriedok
Kolobežka mohla byť v minulosti v kategórii hračky. Ťažko ju charakterizovať z pohľadu minulosti, pretože ani samotní predajcovia ich nepovažovali za dopravný prostriedok. U nás to boli kolobežky určené deťom a len výnimočne veľké kolobežky, ktoré nemali svoju výraznú popularitu. Lenže doba sa mení. Kolobežky začali vynikať svojim dizajnom, prevedením, materiálom, odrazu dokázali zvládnuť oveľa viac a stali sa tiež imidžovou záležitosťou. Odrazu sa kolobežky začali objavovať v mestách, na ulici, v prostriedkoch MHD vidieť ľudí so zloženou kolobežkou a hneď zo zastávky ďalej vyrážajú na svoju trasu do práce, alebo na kolobežkársky záťah. Spôsobil to marketing aj dopyt po spôsoboch prepravy.
Lacná doprava na vlastný pohon
V snahe urobiť niečo pre svoje zdravie volíme bicykel. V snahe ušetriť na doprave a MHD je opäť bicykel výbornou voľbou. Nuž a všade tam, kde je bicykel veľký a neskladovateľný, môže prekážať, alebo potrebujete kombinovať autobus s vlastným pohonom, nachádza využitie kolobežka. Skladací ľahký malý nástroj, pri ktorom sa dnes už vôbec nečudujeme, keď do neho šliape 70 ročný chlapík. Aj takých v hlavnom meste Slovenska už môžeme nájsť. Len pozor na jednu vec. Presedlať na kolobežku z bicykla a očakávať podobné vlastnosti hneď z prvej jazdy nie je možné. Má iné pravidlá. Dokonca aj odrážadlo funguje inak. Pri kolobežke je dôležitá rúčka a používanie jednej ruky je občas nemožné. Kormidlo je kľúčové a pri každom jednom odraze je nevyhnutné držať kormidlo pevne v opačnom prípade hrozí nehoda. V tom lepšom prípade pád, alebo len nerovná trasa. Ide tak o dobrý prostriedok na posilňovanie nôh (ak sú striedané), rúk, prsných svalov, aj chrbtice. Pozor, nepoužívajte kolobežku, ktorá vám nedovoľuje jazdiť vzpriamene, ale musíte sa krčiť. Pri posilňovaní iných partií kým chrbát trpí si tak môžete ublížiť oveľa zásadnejšie.
Variácie a materiály
Pre dospelých je mnoho farebných aj dizajnových prevedení kolobežiek. Poznáme tri podoby kolobežiek, alebo lepšie povedané tri dizajny s ktorými sa najčastejšie môžeme stretnúť. Pre dospelých môžeme rozdeliť jednotlivé druhy hlavne podľa kolies.
- Veľké kolobežky pripomínajúce bicykel sa na ne ponášajú aj pre ich nafukovacie kolesá. Často majú priemer niekoľko desiatok centimetrov. Pri týchto typoch je ich výhodou vlastnosť pneumatík, prípadne môžu mať brzdu a určitý systém odpruženia. Vďaka kolesám sú určené aj na rovný prírodný terén, aj na chodníky.
- Kolobežky so strednými kolieskami: ak ich berieme podľa kolies, sú stabilné skladacie kúsky s väčšími kolieskami a masívnejším telom. Vážiť môžu od 2 do 4 kilogramy a do miest, kde je striedanie typov chodníkov a nerovnosti sú ideálne. Hoci kolobežky nemajú odpruženie, pri drahších môže byť súčasťou brzdenie na rukoväti, inak sa brzdí pomocou druhej nohy prišliapnutím blatníka zadného kolieska. Zvládajú hlinený a aj trávnatý rovný terén. Na obrázku je model kolobežky Ferrari.
- Kolobežky s malými kolieskami: tieto kolobežky sú dobre známe. Patria medzi najlacnejšie, no zároveň medzi nimi nájdeme aj veľmi drahé kvalitné kúsky. Rozdielom je prevedenie, materiál a výrobca. Kolobežky s nízkym podvozkom sú ideálne na hladké chodníky, do ulíc, na adrenalínové jazdy v parkoch a na rôzne vylomeniny. Pre nízky podvozok a malé kolieska nebudú ideálne pre hrboľatý terén a v krajných prípadoch pre malé kolieska môžete mať ťažkosti na hlinenom teréne.
- Pre dospelých sú v predaji kolobežky stojace na mieste vďaka dvom kolieskam vpredu. Tieto kolobežky sú určené na rovné povrchy, do mesta a na pohodlnú jazdu.
- Ďalšie typy sú kolobežky čisto pre detského používateľa. Na spôsob kolobežiek s dvoma kolieskami vpredu sú najmä jednoduché kolobežky, plastové a ľahké na manipuláciu dieťaťom.
Generácie bez hraníc
Na kolobežku do mesta, čiže mimo detské ihriská, vyrážajú ľudia všetkých generácii. Najstarší, mladí, niektorí hipsteri, ktorí sa vyhli hipster-mainstreamu, všetci tí, ktorých učaroval pohyb na vlastný pohon, ale aj akční mladí ľudia túžiaci po spestrení inak nudnej trasy z práce do práce. Horšie je to so školou. Chodiť na kolobežke do školy by bolo pre mnohé deti a študentov super. Motivujúce strávenie trasy niekam, kam sa nie vždy tešia, čiže by tak mohli svoju cestu merať s väčšou chuťou. Školy ale neradi vidia kolobežky. Dokonca aj tie zamknuté v skrinke, ktoré by mohli lákať neželanú pozornosť niekoho iného. Mimo všetkých, pre koho je kolobežka dopravným prostriedkom sú tu potom aj deti. Pre ne je kolobežka zábava, opäť druh motivácie do pohybu.
